
Jačmeň začína klíčiť už pri teplote 1–3 °C, dobre odnožuje pri 5–7 °C a stebluje pri 10–12 °C, kvitnutiu praje 16–18 °C a dozrievaniu 18–20 °C. Pre rast a vývin počas každej z fáz a štádií existuje určité teplotné optimum, teplejšie podmienky rast a vývoj urýchľujú, chladnejšie spomaľujú. Inými slovami rýchlosť, akou jačmeň rastie a prechádza každým vývinovým štádiom sa odvíja od teploty.
Počas skorých rastových fáz je pri väčšine ozimných odrôd kľúčovým jarovizačné štádium, pôsobenie nízkych teplôt nad bodom mrazu, ktoré podmieňujú neskoršiu tvorbu generatívnych orgánov. Tento vývoj jačmeňa je možné ovplyvniť iba výberom formy/odrody a dátumom sejby, cieľom ďalších agronomických opatrení je ovplyvniť rast, uvádza v Úrodě 10/2025 Ing. Štefan Tóth, PhD. (NPPC – Ústav Agroekológie Michalovce).
Suma efektívnych teplôt, ktoré jačmeň pre vývin potrebuje, je odlišná podľa formy. Jarný jačmeň počas krátkeho vegetačného obdobia pre svoj vývin potrebuje sumu efektívnych teplôt 1300–1800 °C. Pri ozimnom jačmeni dosahuje suma denných teplôt vyššie hodnoty o 800–1000 °C ako pri jarnom jačmeni a v porovnaní s ostatnými obilninami dozrieva najskôr. Hlavným obmedzením pre pestovanie je vyššia citlivosť na mrazy a na teplotné výkyvy, na ktoré jačmeň reaguje citlivejšie ako pšenica. Porasty ozimného jačmeňa poškodzujú holomrazy bez snehovej pokrývky už pod –7 °C, pri mrazoch pod –15 °C môže jačmeň vyzimovať úplne. Prezimovanie je horšie ako pri ozimnej pšenici, preto pohľad na prezimovaný porast jačmeňa často nie je veľmi povzbudivý. Hlavne v severnejších polohách nie je vhodný na mrazivejšie svahy so severnou expozíciou. Na vyzimovanie sú náchylnejšie prebujnelé/prerastené rastliny, ako aj nedostatočne vyvinuté – porasty siate veľmi skoro a veľmi neskoro. Jarný jačmeň je voči zime odolný menej ako ozimný jačmeň, uvádza autor.
Úvodní snímek: K nevýhodám ozimného výsevu jačmeňa jarného patrí zvýšený výskyt chorôb, zvýšený výskyt plesne snežnej pri jarnej inventarizácii Foto Štefan Tóth