Nároky na pôdu a jej obrábanie je zvyčajne ovplyvnený najmä charakterom koreňov plodiny. V porovnaní s inými strukovinami, sója sa vyznačuje najplytšími a najslabšie vyvinutými koreňmi (tiež aj fazuľa). Najvyššou schopnosťou čerpať živiny z vyšších pôdnych hĺbok sa z pomedzi strukovín vyznačuje lupina, disponuje hlboko siahajúcim, silným a málo rozvetveným kolovitým koreňom. Do medziskupiny vyznačujúcej sa mohutným, viac rozvetveným, no kratším koreňom (v porovnaní s lupinou) patria hrach, bôb, vika, cícer a čiastočne aj šošovica.
Sója fazuľová je teda plodinou, ktorá vyžaduje hlboké základné obrábanie pôdy na jeseň, a dôslednú prípravu kvalitného osivového lôžka na jar. Za určitých podmienok možno sóju úspešne pestovať aj s uplatnením minimalizácie pri obrábaní pôdy, úrodová reakcia je však prítomná, a v porovnaní napr. s hustosiatymi obilninami aj podstatne výraznejšia. Sóju je možné pestovať aj okopaninovou agrotechnikou, resp. ide o priaznivý vplyv prevzdušnenej pôdy aj na účinnosť symbiotických koreňových baktérií, teda dobrú úrodovú reakciu na medziriadkovú kultiváciu porastov. Uvádza to v Úrodě č. 1/2025 Ing. Štefan Tóth, PhD. (Ústav Agroekológie, Michalovce).
Základné obrábanie pôdy záleží od predplodiny. Po zbere skoro zberaných predplodín (hustosiate obilniny) je potrebné strnisko čím skôr podmietnuť a ošetriť privalcovaním. Podmietkou diskovým alebo radličkovým podmietačom sa prerušia pôdne kapiláry, čím sa zamedzí výrazným stratám vody neproduktívnym výparom. Následné utlačenie povrchu (privalcovaním podmietky) podmietku uzavrie, čím sa dosiahne vyzrážanie pôdnej vlahy vo vrchnej niekoľkocentimetrovej vrstve pôdy. Povrchová vrstva sa tým prevlhčí, a docieli sa nabudenie pôdneho života. Prevlhčenie pôdy pôsobí priaznivo na vyzrievanie pôdy, tiež na klíčenie a vzídenie semien burín. Vzídené buriny sa zakrátko zlikvidujú pri ďalšom ošetrení podmietky, resp. až pri orbe, uvádza autor.*
