Jačmeň siaty – nároky a zaradenie v osevnom postupe

Pre pestovanie jačmeňa sú ideálne úrodné pôdy s dobrou zásobou živín a vápnika, bohato rozvinutou činnosťou mikroorganizmov a slabo kyslou až neutrálnou pôdnou reakciou s pH 6,2–6,7. Ozimný jačmeň sa však často pestuje práve aj na takých pôdach, kde ozimná pšenica už neposkytuje uspokojivé úrody.

Zvýšené nároky na pôdu má jarný jačmeň, ktorý sa vyznačuje plytkým koreňovým systémom a zároveň aj krátkou vegetačnou dobou, sladovnícky navyše aj prísnymi požiadavkami na kvalitu úrody – preto vyžaduje rovnomerné zásobovanie vlahou, ako aj dostatok živín v ich ľahko prístupnej forme. Pre slabšie rozvinuté korene, sladovnícky jarný jačmeň veľmi citlivo reaguje na stres, pričom z kvalitatívnych vlastností sa rýchlo mení najmä obsah bielkovín. V akýchkoľvek nepriaznivých podmienkach, akými je nedostatok vody či úbytok listovej plochy dôsledkom nepriaznivých stresových podmienok, vrátane výskytu chorôb a škodcov, sa obsah bielkovín v zrne nežiaduco zvyšuje, uvádza Ing. Štefan Tóth, PhD., NPPC – Ústav Agroekológie Michalovce, v Úrodě č. 12/2025.

Vhodné pôdy

Pre najcitlivejší sladovnícky jarný jačmeň sú ideálne kypré stredne ťažké pôdy, černozeme a hnedozeme s priaznivým obsahom humusu, prípadne aj naplavené pôdy. Pre skorý výsev je dôležité, aby sa pôda na jar skoro prehrievala. Na studených, pomaly sa prehrievajúcich pôdach, sa výsev a vzchádzanie porastu oneskoruje a úroda výrazne klesá. Tradične pôdy vyhovujúce pestovaniu cukrovej repy zvyčajne vyhovujú aj pestovaniu sladovníckeho jačmeňa. Nevhodné sú ľahké piesočnaté pôdy, zásadité pôdy, zamokrené a podmáčané – spravidla ťažké ílovité pôdy. Takéto pôdy sa vyznačujú narušeným vodovzdušným režimom a pre náročný jačmeň nedokážu zabezpečiť rovnomernú zásobu vlahy. Na ľahkých pôdach sa tvorí zrno so silnejšími plevami a s vysokým obsahom bielkovín a vlákniny. Na vlhkých, zamokrených ťažkých pôdach je nedostatočný aj prísun vzduchu ku koreňom.
Pozemkom náchylným na podmáčanie je potrebné sa vyhnúť. Podobne z hľadiska histórie pozemku je potrebné sa vyhýbať riziku prenosu chorôb ako aj odrodovej kontaminácii, a preto hlavne pestovaniu jačmeňa po jačmeni. Parcelu môže vyradiť aj prítomnosť rezíduí perzistentných pôdnych herbicídov použitých v predplodine, najmä ak je dlhý polčas rozkladu účinnej látky sprevádzaný aj vyššou dávkou prípravku, či kombináciou s pôdno-klimatickými faktormi, ktoré danú perzistenciu zvyšujú – suchý ročník a vyššie pH pôdy zvyšujú perzistenciu napr. triasulfuronu a chlorsulfuronu, uvádza autor.*

Úvodní snímek: Problémy s výmrvom, častý dôsledkom herbicídnych riešení úsporného charakteru Foto Štefan Tóth