Pri herbicídnej ochrane sóje si je dôležité uvedomiť, že, na rozdiel od hrachu, sója nemá vytvorenú voskovú vrstvu, preto na použitie herbicídov reaguje veľmi citlivo. Vosková vrstva je jedným z komplexu ochranných faktorov zamedzujúcich škodlivému fytotoxickému pôsobeniu herbicídov.
Aj z tohto dôvodu sa sója herbicídne neošetruje ak je rosa, po daždi sa dodržiava odstup dva až tri dni a neošetruje sa ani ak je porast mokrý, alebo mechanicky či inak poškodený (poranenia sú priamou vstupnou bránou do rastliny pre herbicídy). V sóji sa herbicídy nepoužívajú ani pri teplotách pod 12 °C a nad 27 °C, takisto kvôli nenavodeniu fytotoxicity na rastlinách sóje. Niektoré herbicídy sa nepoužívajú už pri teplotách nad 23 °C. Ďalšie obmedzenie predstavuje silný slnečný svit, pri ktorom taktiež dochádza k zvýšenej fytotoxite. A podobne, po ošetrení porastu herbicídom sa mechanické zásahy odkladajú na najskôr po siedmi dňoch. Všeobecne platí, že vyššie dávky herbicídov sa aplikujú na ťažších až ťažkých humóznych pôdach, nižšie dávky na ľahších piesočnatých pôdach. Uvádza to Ing. Štefan Tóth, PhD. (Ústav Agroekológie, Michalovce) v Úrodě č. 5/2025.
Základy aplikácie herbicídov
K základným metodologickým údajom aplikácie herbicídov je vhodné ešte uviesť následujuce. Predsejbová aplikácia so zapravením do pôdy je potrebná pre tie prípravky, ktoré účinkujú prostredníctvom vyparovania sa, resp. tlakom pár, prípadne ak sa ich účinné látky rozkladajú svetlom (fotolýza na povrchu pôdy). Prípravok sa zapracuje do hĺbky 5–7 cm, ak nie je pri pokynoch v poznámke uvedené inak, kombinátorom alebo kultivátorom (ideálne dvoma na seba kolmými prejazdami). Pri zapravení hlbšie ako 8 cm dochádza k prílišnému riedeniu koncentrácie prípravkov a k zníženiu ich účinnosti. Prípravkom, ktoré účinkujú tlakom pár, pôdne sucho neprekáža – na rozdiel od prípravkov pôsobiacich cez pôdny roztok. Ba práve naopak, v prípade vyššej vlhkosti fumigačné prípravky súťažia s vodou o väzbové miesto na pôdnych agregátoch, a pôdna vlaha ich vytesňuje z pôdy do ovzdušia.
Preemergentná aplikácia sa robí 2–3 dni po sejbe sóje, keď ešte nie sú vzídené ani buriny ani plodina. Táto aplikácia je potrebná pre prípravky pôsobiace skrz pôdu, resp. pôdny roztok. Musí byť dodržaná hĺbka sejby sóje a povrch pôdy má byť dobre pripravený, urovnaný, bez hrúd a bez pozberových zvyškov. Účinnosť prípravkov pôsobiacich cez pôdny roztok podmieňuje dostatočná pôdna vlhkosť; zrážky o úhrne 10–15 mm do 7–10 dní od ich aplikácie sú zvyčajne potrebné, uvádza autor.*
Úvodní snímek:
Typický účinok graminicídu haloxyfop-P (v kombinácii so sulfonylmočovinou thifensulfuron-methyl) – odfarbenie listov a dezintegráciu rastového vrcholu tráv Foto Štefan Tóth