Na starom kontinente jednou z nových plodín je reďkev olejná (Raphanus sativus L. convar. oleifera). Ide o kapustovitu rastlinu s veľmi krátkou vegetačnou dobou, mnohorakým využitím a niekoľkými významnými agronomickými výhodami. Ide o rastlinu dlhého dňa, pravdepodobne čínskeho pôvodu, s citlivou reakciou na svetelné podmienky.
Ako uvadza Ing. Štefan Tóth, PhD., (Národné poľnohospodárske a potravinárske centrum – VÚA Michalovc) v Úrodě č. 6/2022, pri skorom jarnom výseve dokáže v nepukavých šešuliach zarodiť značné množstvo semien, ktoré sú pre vysoký obsah oleja spracovateľné ako olejnina, no semená sa vyznačujú aj vysokým obsahom bielkovín. Posunom termínu výsevu na neskorú jar sa rýchly vývin rastlín spomaľuje a vegetačná doba predlžuje, tvorba semien sa znižuje až sa pri letnom výseve mení charakter plodiny z generatívneho na celkom vegetatívny. Nadzemná fytomasa nedrevnateje, pre niektoré hospodárske zvieratá je využiteľná ako doplnkové krmivo, prípadne poskytuje kvalitnú hmotu s vysokým podielom nevädnúcich a mrazíkmi nepoškodzovaných listov na zaoranie ako zelené hnojivo. Popri priaznivom vplyve koreňov na štruktúrny stav pôdy sa pred niekoľkými desaťročiami potvrdil aj ich silný fumigačný účinok (vylučovaním glukosinolatov) proti rôznym pôdnym škodcom, hlavne však proti cystotvornému háďatku repnému Heterodera schachtii, škodiacému na rôznych plodinách, najmä v repe cukrovej, no aj iných kapustovitých plodinách. Je to stále predmetom štúdií, ako aj priaznivý vplyv na pôdny život. Reďkev vynikajúco potláča výskyt burín. Aby z hrubých koreňov reďkev olejná po zaoraní porastu neobnovovala rast a sama nezaburiňovala následnú plodinu, je dôležitá kultúrna orba, ako aj obmedzenie hrúbky koreňov výsevom nahusto.*
