Jednou zo starých kultúrnych plodín nenáročných na pôdne podmienky je lupina. Antický Rimania pestovali lupinu bielu (Lupinus albus L.), ktorú medzi iným priniesli aj na územie Galie, kde sa zakrátko uplatnila ako plodina na zelené hnojenie. Lupina žltá (Lupinus luteus L.) sa začala pestovať až niekedy v polovici predminulého storočia v Nemecku. Odtiaľto sa pestovanie lupiny bielej a žltej rozšírilo ďalej po Európe.
O lupine píše v časopisu Úroda č. 10/2018. Ing. Štefan Tóth, PhD. (NPPC – Výskumný ústav agroekológie, Michalovce). Uvádza, že na území Slovenska sa pestovanie lupiny datuje k nástupu minulého storočia – spočiatku sa pestovala horká lupina na zelené hnojenie. Sladká lupina sa celosvetovo začala pestovať až podstatne neskôr, v časoch tesne pred druhou svetovou vojnou a stále je charakterizovaná nevyužitým potenciálom. Lupina bola síce rozšírená už v staroveku, avšak praktických poznatkov využiteľných pri jej pestovaní je v súčasnosti ina Slovensku nedostatok. Cieľom predkladaného príspevku je zhrnúť takéto informácie agronomickej verejnosti, ide o plodinu ktorá v zhánke po kvalitných bielkovinách zažíva svoju renesanciu.
Stručné zhrnutie agronomického významu lupiny spočíva jednak v už zmienenej nenáročnosti na pôdne podmienky, presnejšie ide o plodinu kyslých aľahších no zároveň dobre odvodnených pôd. Najmä však ide o plodinu, ktorá v porovnaní s inými strukovinami dokáže nazhromaždiť najvyššie množstvo vzdušného dusíka (120–180 kg/ha). Svojimi hlboko prenikajúcimi koreňmi (až 2–2,5 m) vyťahuje živiny z hlbších podorničných vrstiev pôdy naspäť do vrchnej orničnej vrstvy pôdy (aj vyplavený dusík). Koreňové výlučky lupiny sa považujú za agresívne, čomu zodpovedá zvýšené sprístupňovanie živín.
Hodnotnými pozberovými zvyškami vrátane koreňov (priaznivý pomer C : N) tak obohacuje ornicu cennou organickou hmotou a následne i jej rozkladom uvoľnenými ďalšími živinami. Z fytosanitárneho hľadiska je lupina žiaducim prerušovačom v súčasnosti veľmi zúženej skladby striedaných plodín, ide o kvalitnú predplodinu. Celkový predplodinový efekt lupiny je vysoký, úrody následných plodín sú vyššie zvyčajne až o 15–20 %.*
