Menu
e-shop
Úrodotvorným procesom premieňa jačmeň slnečnú energiu, teplo, vodu, CO2 a živiny na rastlinnú hmotu. Úroda je závislá od dostatku týchto prírodných zdrojov, ako aj od toho, v akej miere ich jačmeň dokáže zachytiť a premeniť na fytomasu. V klimatických a pôdnych podmienkach Slovenska môžu byť prírodné faktory rôzne limitujúce úrodu jačmeňa, v južných oblastiach, najčastejšie ide o nedostatok/nerovnomerné rozloženie zrážok.
Z hľadiska teploty a svetla všeobecne platí, že rast jačmeňa maximalizuje jasné a skôr mierne chladnejšie počasie, pretože pri dostatku svetla sa maximalizuje fotosyntéza a chladnejšie teploty spomaľujú vývoj, čím predlžujú dĺžku každej fázy jačmeňa. Dostatok svetla je limitovaný hlavne georeliéfom, tienené severné expozície svahov vo vyšších polohách sú zároveň spájané i s mrazivejším, menej vyhovujúcim teplotným režimom, uvádza v Úrodě č. 7/2025 Ing. Štefan Tóth, PhD., NPPC – Ústav Agroekológie Michalovce.
Dostupnosť prírodných zdrojov, resp. ich optimálne rozloženie počas doby vegetácie, nie je ľahko regulovateľné. Úrodu je možné ovplyvniť v prvom rade agronomicky – ovládateľnými prvkami zvyšujúcimi zachytenie zdrojov. Napr. zachytenie vody závisí hlavne od hĺbky zakorenenia. Pri zvýšení hĺbky zakorenenia o 14–15 cm sa pri využiteľnej vlhkosti 14–15 % poskytne 20 mm vodného stĺpca navyše, ktorý porastu jačmeňa dáva podporu pre tvorbu takmer ďalšej tony fytomasy na ha. Zachytenie svetla záleží hlavne od organizácie porastu a životnosti zeleného fotosyntetizujúceho aparátu, pričom všeobecne platí, že každými piatimi dňami zelenej vegetácie navyše jačmeň vytvorí ďalšiu jednu tonu fytomasy na ha. Životnosť listov súvisí hlavne s kondíciou a zdravotným stavom porastu, konstatuje autor.
Tvorba úrody jačmeňa je komplexný a veľmi zložitý biologický proces. Aby tento zložitý dej bol pestovateľským postupom čo najrozumnejšie využitý/usmernený, je vhodné sústrediť pozornosť na 2–3 podsystémy, najmä však na dva hlavné procesy rovnocenne určujúce produkčnú výkonnosť porastu:
• Na jednej strane je to proces určujúci veľkosť a mohutnosť orgánov produkujúcich asimiláty – tzn. produkčný potenciál. Je daný počtom, veľkosťou a výkonnosťou všetkých fotosyntetizujúcich častí rastlín – t.j. fotosyntetickým aparátom, tzn. listovú plochu na m2 a rýchlosťou fotosyntézy na jednotku plochy (prihliada sa aj na zelenú plochu stebla a plochy samotného klasu – plevy, vreteno a osti).
• Druhou rovnocenne určujúcou zložkou je tzv. akumulačný potenciál, ktorého kapacita je daná počtom, veľkosťou a aktivitou orgánov ukladajúcich asimiláty – prakticky počtom a veľkosťou zŕn na m2 (počet, veľkosť a hmotnosť zŕn na klas – na rastlinu – na jednotku plochy).
• Na účinnosť prenosu – t.j. intenzita a rýchlosť prenosu/distribúcia asimilátov od orgánov produkujúcich k orgánom uskladňujúcim asimiláty, ktorá je závislá od transportných ciest – prakticky od ich dĺžky a aktivity (v období bez klasu sú steblo a listy významné medzisklady – spojené preto aj s redistribúciou), shrnuje autor.*
Úvodní snímek: Výrazný rozdiel v rastovej fáze medzi jačmeňom dvojradovým jarným a ozimným a šesťradovým ozimným (zľava doprava, KVO/RVO prvá májova dekáda), ktorý jačmeň jarný k zberu znižuje Foto Štefan Tóth
