Tritikale (Triticosecale, Wittmack) je obilnina získaná hybridizáciou pšenice (Triticum) s ražou (Secale). Prvé tritikale bolo vyprodukované škótskym botanikom A. Stephenom Wilsonom v roku 1875, keď sa podarilo opeľovať pšenicu s ražným peľom. Avšak tieto rastliny tritikale produkovali sterilný peľ, a preto nemohli produkovať životaschopné potomstvo.
Až v roku 1888 bol získaný prvý plodný hybrid nemeckým šľachtiteľom W. Rimpau. Neskôr boli vyvinuté techniky záchrany embryí a zdvojnásobení chromozómov indukovaných kolchicínom, takže vyhliadky na rozmnožovanie tritikale sa stali reálnejšími.
Pôvodným cieľom výroby tritikale bola produkcia novej obilnej plodiny, ktorá kombinovala vynikajúcu agronomickú výkonnosť a kvalitu konečného použitia pšenice so stresovou toleranciou (biologickou aj abiotickou) a prispôsobivosťou raže. Veľké úsilie na celom svete bolo vykonané s cieľom vyvinúť hexaploidné tritikale so zlepšeniami v agronomických vlastnostiach, kvalitou konečného použitia a odolnosťou voči rôznym biotickým a abiotickým stresom.
V roku 1969 bola registrovaná prvá odroda tritikale Rosner v Kanade, ktorá sa využívala na výrobu alkoholu. V roku 1982 sa presadila poľská odroda Lasko, čo bolo prelomom v tvorbe nových biologických materiálov tritikale. Bola vyšľachtená prof. Tadeuzsom Wolskim v Danko Hodowla Roslin, a tým nastalo aj masívnejšie šľachtenie tritikale. V rokoch 1985 až 1988 bola na našom území skúšaná odroda Lasko, ale aj ďalšie odrody poľského pôvodu. Medzi ne zaraďujeme odrody Largo, Grado, Dargo, Bolero a Salvo.
Šľachtenie tritikale získalo na popularite a v Poľsku sa zaoberá šľachtením šľachtiteľská stanica Borowo, v ktorej sa pracovníkom podarilo vyšľachtiť a zaregistrovať pravdepodobne prvú odrodu, ktorá je využiteľná na pekárske účely. Napriek tomu, že má množstvo výhod oproti pšenici, celosvetová produkcia tritikale je stále veľmi nízka. V roku 2013 sa na celom svete pestovalo približne 4 milióny hektárov tritikale, pričom hlavnými krajinami produkujúcimi tritikale boli Poľsko, Bielorusko, Nemecko, Francúzsko a Rusko.
Tyto informace uvádí Ing. Peter Hozlár, PhD., a kolektiv (Národné poľnohospodárske a potravinárske centrum, VÚRV, Výskumno-šľachtiteľská stanica Vígľaš-Pstruša) v časopise Úroda. Více se dočtete v červencovém vydání.*
