Medzi pestovanými strukovinami existujú výrazné rozdiely, čo sa nárokov na pôdu týka. K najprispôsobivejším strukovinám sója nepatrí, na rozdiel od hrachu, ktorý sa za predpokladu vlahovej istoty môže pestovať na takmer všetkých pôdach. Na ľahších a stredne ťažkých pôdach sa pestuje šošovica, prípadne lupina a fazuľa, pre stredne ťažké a najmä ťažké pôdy je vhodnejší bôb.
Vyhranené požiadavky spomedzi strukovín na pôdu má práve sója, ktorá vyžaduje pôdy výhrevné, stredne ťažké a hlboké, hoci všeobecne, sója sa nepovažuje za plodinu s príliš veľkými nárokmi na pôdu. Určite však vyžaduje pozemok v nezaburinenom tzv. kultúrnom stave, a každý pôdny typ nie je vhodný pre pestovanie tejto plodiny, uvazda v Úrodě č. 10/2024 Ing. Štefan Tóth, PhD. (Ústav Agroekológie Michalovce).
Vyrovnané porasty a dobrú úrodu sóje možno očakávať len na výhrevných, dostatočne hlbokých a biologicky činných, stredne ťažkých pôdach s dobrou zásobou živín a priaznivým vodo-vzdušným režimom. Medzi vodo-vzdušným režimom pôdy a množstvom a rozdelením vegetačných zrážok existuje určitý nepriamo úmerný vzťah. Čím väčší je deficit zrážok, tým priaznivejší musí byť vodný režim pôdy na pozemku určenom pre pestovanie sóje. Ľahké piesočnaté pôdy so slabším mikrobiálnym životom a horšou zásobou živín ako aj vlahy, tiež zasolené a kamenisté pôdy nie sú pre pestovanie sóje vhodné. Najmä v chladných a vlhkých ročníkoch sú pre pestovanie sóje nevhodnými uľahnuté a neprevzdušnené, studené ťažké pôdy. A naopak, príliš ľahké piesočnaté pôdy sú nevhodné najmä v horúcich a suchých ročníkoch.
Nedostatkom vlahy sója trpí hlavne na ľahších pôdach, na ťažších pôdach trpí chladom a sprievodnými znakmi zamokrenia, kým na neštruktúrnych zlievavých pôdach trpí pôdnym prísuškom. V takýchto podmienkach sa vegetačné obdobie sóje predlžuje a napokon sója zle a nerovnomerne dozrieva. Pre pestovanie sóje sú preto najvhodnejšie stredne ťažké hlinité až piesočnato hlinité pôdy, dostatočne zásobené humusom. Pri pomaly sa rozvíjajúcej koreňovej sústave reaguje na nedostatok vlahy citlivo. V jarných mesiacoch nie sú korene schopné zásobovať rastlinu vlahou zo spodnejších vrstiev. Avšak sója citlivo reaguje aj na vysokú hladinu spodnej vody, ktorú neznáša, uvazdza autor.*
Úvodní snímek: Odfarbené semeno sóje, mramorované osemenie a sfarbený pupok môže byť spôsobené geneticky, prípadne aj v interakcii s kyslou pôdnou reakciou, stresom počas nalievania semien, či vírusmi SMV, BPMV a TSV. Znemožňuje, či zhoršuje to uplatnenie semien na výrobu niektorých potravín Foto Štefan Tóth
