Pestovanie a využitie energetických plodín prináša viacero netradičných možností. Na prelome tohto storočia bolo v krajinách Európy uskutočnených mnoho pokusov s pestovaním perspektívnej ozdobnice, vrátane jej následného využitia. V súčasnosti patrí k prvým významnejším energetickým plodinám pestovaným aj na Slovensku, avšak pre ucelenie aj pestovateľských znalostí je stále potrebné vykonať niekoľko testov hospodárskeho a agroekologického charakteru.
Ozdobnici sa venujů v Úrodě č. 1/2023 Ing. Štefan Tóth, PhD., a Ing. Pavol Porvaz, PhD. (NPPC – VÚA Michalovce). Z agronomického hľadiska sú žiaduce štúdie zamerané najmä na rajonizáciu rôznych genotypov (druhov, ekotypov, klonov a hybridov), tiež na ochranu voči problematickým druhom burín, kvalitatívne analýzy atď. Okrem osvedčeného a už tradičného spaľovania sa preverujú aj rôzne iné spôsoby koncového vyžitia fytomasy, akým je splyňovanie v bioplynových staniciach, pyrolýza, karbonizácia, najmä však vhodnosť fytomasy pre využitie štruktúrnej vlákniny a pre technológie tzv. druhej generácie, pre účely ktorej sú vhodnejšie špeciálne šľachtence.
Medzi pestovanými druhmi ozdobnice sú podstatné rozdiely v nárokoch na pestovateľské podmienky. Pritom spravidla platí, že ozdobnica obrovská, ako hybrid, je so svojimi nárokmi niekde v strede v rozpätí vymedzenom dvoma pôvodnými druhmi. Tiež platí, že pribúdajú rôzne šľachtence s vyššou toleranciou.
Pre tvorbu obrovského množstva fytomasy ozdobnica vyžaduje najmä dostatok vlahy a tepla, čím sa blíži ku kukurici. Ako rastlina s C4 typom fotosyntézy spotrebuje menšie jednotkové množstvo vody, 250 l na tvorbu 1 kg sušiny, avšak s ohľadom na množstvo fytomasy sú nároky na dostatok vody najvýraznejšie. Vyžaduje aspoň 550 –600 mm ročného úhrnu zrážok, vhodnejšie sú oblasti so 700–800 mm. Teplotne ozdobnici najviac vyhovujú oblasti s priemernou ročnou teplotou nad 8 °C, rastie pri teplote nad 7 °C.
Z hľadiska nárokov na pôdne danosti nie je ozdobnica náročná, znesie pestovanie aj na chudobnejších pôdach. Dlhšie zamokrené či podmáčané stanovištia nie sú vhodné, avšak pôdy s vyšším obsahom pôdnej vlahy sú vhodné. I keď pôdny typ nie je pre ozdobnicu určujúci, úrodou citlivo reaguje na pôdny druh. Napr. úspech pestovania ozdobnice na ľahšej piesočnatej, ako aj kamenistej pôde, závisí od dostatočného množstva zrážok, i keď na tmavších a ľahších pôdach rastie urýchlene. Optimálna pôdna reakcia je pH 5,5–7,5, to vylučuje pestovanie na veľmi kyslých a vápenatých pôdach. Nevhodné sú aj zasolené pôdy, okrem niektorých genotypov ozdobnice cukrovej tolerujúcich 1 % (hmot.), pričom úroda klesá.
