V procese transformujúcej sa poľnohospodárskej výroby a v rámci predvstupových stratégií do EÚ hľadajú cesty znižovania dodatkových energetických vkladov do pestovateľských technológií jednotlivých plodín. Ukazuje sa však, že z hľadiska trvalej udržateľnosti úrodnosti pôd nemôže byť hlavným kritériom iba ekonomika. I v situácii tzv. „vynútenej extenzity“, ktorá panuje v mnohých poľnohospodárskych podnikoch, musí ostať v centre pozornosti rešpektovanie základných požiadaviek správneho striedania plodín, vhodnej výživy a ochrany porastov proti škodlivým činiteľom pri využití vhodnej mechanizácie a organizácie práce.
Cukrová repa ako okopanina má z hľadiska klasickej technológie pestovania vysoké požiadavky na kvalitnú základnú a predsejbovú prípravu pôdy. V podmienkach trhovo orientovaných sústav rastlinnej výroby však nastali významné zmeny v pestovateľských technológiách jednotlivých plodín.
V mnohých poľnohospodárskych podnikoch poklesla výmera krmovín (viacročných i jednoročných) v dôsledku radikálneho zníženia stavov polygastrických zvierat. Žiadnou výnimkou nie sú podniky, kde živočíšna výroba úplne absentuje (a tým pádom i maštaľný hnoj) a z hľadiska vyváženosti osevných postupov chýbajú plodiny zlepšujúce úrodnosť pôdy.
Spektrum pestovaných plodín sa v podstate znížilo na hustosiate obilniny, olejniny a strukoviny. Okopaniny vrátane cukrovej repy sú zaraďované sporadicky, na menších výmerách, často chýba hnojenie maštaľným hnojom.
Tradičné spôsoby niekoľkonásobného obrábania pôdy sú v súčasnosti prehodnocované a do popredia sa dostávajú otázky, či je nutné pôdu otáčať, alebo postačuje len jej kyprenie. Hlbšie spracovanie pôdy nemusíme vždy dosiahnuť len pomocou hlbokej orby. Ako sa vyrovnať s týmito skutočnosťami a dopestovať a v týchto relatívne nevyvážených sústavách rastlinnej výroby vysoké a kvalitné úrody cukrovej repy.
Výsledky porovnávacích pokusov s rôznymi spôsobmi základného spracovania pôdy pod cukrovú repu (s podmietkou, bez podmietky, stredne + hlboká orba, alebo len stredná orba alebo použitie kyprenia) ukazujú, že najlepšie podmienky pre vzchádzanie porastov boli po vykonaní podmietky a následnom použití kypriča na hlboké spracovanie pôdy. Najvyššie úrody boli zaznamenané na pozemkoch, kde bolo vykonané kyprenie šikmo na smer orby v predchádzajúcich rokoch. Dosiahla sa tak lepšia prevzdušnenosť pôdy a jej celkový fyzikálny stav.
Z hľadiska organického hnojenia boli najvyššie úrody pri použití maštaľného hnoja. Náhrada tohto klasického hospodárskeho hnojiva kombináciou slama + hnojovica mala okrem nižších úrod za následok aj vysokú medzerovitosť porastu.
Okrem ekonomického prínosu z náhrady hlbokej orby stredne hlbokým kyprením, je zaujímavá i skutočnosť, že organické hnojivo je možné aplikovať priamo na strnisko predplodiny a následne ho kyprením zapraviť do pôdy.
Nastáva tak zvýšená ochrana pôdy pred eróziou, môžu sa striedať hĺbky obrábania pôdy ako prevencia proti zhutňovaniu a povrch pôdy je rovnejší už v jeseni.
Pri znížení počtu orieb sú úrody cukrovej repy silne podmienené termínom zaorávky maštaľného hnoja, pôdnym druhom a stavom zaburinenosti. Na pôdach s nižšou biologickou účinnosťou je termín zapravenia organického hnojiva dôležitejší ako počet orieb alebo použitie iného spôsobu obrábania pôdy.
Vytvorenie kvalitného osivového lôžka je veľmi dôležitý faktor z hľadiska optimálnej vlhkosti pôdy pred sejbou, čím sú pôdy ľahšie a menej zlievavé, tým dôslednejšie môžeme urovnať povrch už pri jesennej príprave pôdy. Tu má použitie kypriča prednosť pred hlbokou orbou.
Ekonomicky efektívnejšie technológie
Medzi ekonomicky efektívnejšie a ekologicky únosnejšie pestovateľské patrí aj sejba do vymŕzajúcich medziplodín. Predstavuje moderný pestovateľský postup založený na redukciu zásahov zo strany pestovateľa a vyššom využití prírodných mechanizmov na udržanie a zvyšovanie pôdnej úrodnosti a zlepšenie predpokladov pre počiatočný vývin pestovanej plodiny.
Princíp tejto technológie spočíva v redukcii základného obrábania pôdy (2 orby) a presune predsejbových jarných prác už do letného obdobia po zbere predplodiny. Sejba cukrovej repy sa tak vykoná na jar do mrazom umŕtvenej ozimnej medziplodiny už bez akejkoľvek jarnej prípravy pôdy.
Výhodou tohto technologického postupu zakladania porastov je lepšie potláčanie burín v jesennom období, prekorenenie pôdneho profilu a väzba živín v mimovegetačnom období (najmä nitrátového dusíka), ochrana pôdy pred eróziou prostredníctvom vytvoreného mulču. S úspechom je možné tento spôsob zakladania porastov okopanín uplatniť v podnikoch, ktoré hospodária bez živočíšnej výroby a k cukrovej repe nie je možné aplikovať maštaľný hnoj.
Ak je porast medziplodiny silnejšieho vzrastu je možné steblá koncom januára alebo vo februári rozdrviť. Ako vhodné náradie sú kotúčové alebo prútové valce prípadne rotačné brány. Asi týždeň pred sejbou sa odporúča použiť herbicíd (Roundup 1 l v 100 l vody a 10 kg síranu amónneho) na výsev musí byť použitá sejačka rozrezávajúcimi výsevnými kotúčmi umožňujúca sejbu do odumretej hmoty. Hĺbka sejby by mala byť o 10 – 20 mm plytšia než pri konvenčných technológiách a na konečnú vzdialenosť (0,175 m).
Pri technológii pestovania cukrovej repy do vymŕzajúcej medziplodiny sa neuvažuje s plečkovaním, avšak bol zaznamenaný zlepšený účinok pôdnych herbicídov. Hnojenie dusíkom sa vykonáva až po sejbe a odporúča sa zvýšiť dávku asi o 20 kg.ha-1 v porovnaní s klasickou pestovateľskou technológiou.
V pokusoch VÚRV Piešťany sa pri technológii sejby cukrovej repy do mulča v porovnaní s klasickou technológiou dosiahla o 4,87 t.ha-1 vyššia úroda a o 0,64 t.ha-1 vyššia produkcia polarizačného cukru. Cukornatosť repy bola o 0,2 % a výťažnosť o 0,37 % nižšia.
Jednostranný vplyv trhových podmienok viedol vo väčšine podnikov k výrazným zmenám v štruktúre pestovaných plodín a niektoré výrobné subjekty sú výlučne postavené na produkcii rastlinnej výroby. Väčšinou nepestujú krmoviny a hospodária bez maštaľného hnoja – nezastupiteľného zdroja organickej hmoty v pôde. Z hľadiska pestovania náročnejších plodín sa ukazuje, že tento systém hospodárenia môže mať úspech len v nížinných oblastiach na primerane úrodných pôdach.
Štruktúra plodín podriadená maximalizácii zisku z hektára si vynucuje vyššie zastúpenie tzv. trhových plodín (obilniny, olejniny), ale aj vysokú úroveň agrotechniky z hľadiska výživy a ochrany porastov proti škodlivým činiteľom.
Cukrová repa pokiaľ je hnojená maštaľným hnojom je čiastočne tolerantná k predplodine. V produkčných oblastiach najčastejšie nasleduje po ozimných obilninách. Priame zaradenie po kukurici sa neodporúča vzhľadom na rezíduá herbicídov, ktoré majú negatívny vplyv na dosahovanú výšku úrod.
Zber cukrovej repy
Nové technologické podmienky zberu cukrovej repy (bez orezávania, ale s rozbitím listov a ich následným rozmetaním po poli) menia pohľady na následnú plodinu, ktorou býval pri tradičných pestovateľských technológiách jarný jačmeň. Pri zbere cukrovej repy, technológie s ponechaním a zapravením listovej plochy do pôdy, sa dáva ako následným plodinám prednosť oziminám pred jarnými obilninami. Vedie nás k tomu niekoľko dôvodov:
– po zapravení listovej hmoty a následnom pestovaní jarného jačmeňa zaznamenávame spravidla jeho nevyhovujúcu sladovnícku hodnotu (priveľa dusíkatých látok),
– zaorané pozberové zvyšky naopak zlepšujú výživové podmienky ozimnej pšenice a prispievajú k jej lepšej potravinárskej akosti,
– moderné zberové stroje na cukrovú repu (vlastné zásobníky, flotačné pneumatiky) nespôsobujú výrazné utuženie pôdy, nevytvárajú koľaje, čo umožňuje následné rýchle založenie porastov ozimín s využitím minimalizačných technológií,
– pri nižšom podiele jarných obilnín je možné cukrovú repu zasiať včas, už na začiatku agrotechnického termínu a tým zabezpečiť dobré využitie zimnej vlahy i dĺžky vegetačného obdobia,
– ozimné obilniny poskytujú stabilnejšie i vyššie úrody a sú aj ekonomicky efektívnejšie než jarné.
V podmienkach, kde nie je dostatok maštaľného hnoja nemôžeme uvažovať s vyššou koncentráciou plôch cukrovej repy. Klasické agronomicky vyvážene dlhé osevné postupy sú v dnešných podmienkach nereálne, vhodné sú skôr kratšie do ktorých je možné operatívne zasahovať a s cieľom zvýšenia obsahu organickej hmoty zaraďovať medziplodiny.
Pri zaraďovaní cukrovej repy do trhovo orientovaného osevného postupu však musíme mať na pamäti nasledovné skutočnosti:
– cukrová repa je citlivá na rezíduá herbicídov (kukurica – triazíny, oziminy – sulfonylmočovina),
– vysoký podiel repky olejnej podporuje šírenie háďatka repného, výdrol repky sa stáva nepríjemnou „burinou“ a zvyšuje náklady na herbicídy,
– zaorávka pozberových zvyškov predplodín cukrovej repy síce zvyšuje úrody buliev ale znižuje jej technologickú kvalitu.
Úspešné pestovanie cukrovej repy pri uplatnení nových technologických postupov predpokladá realizáciu dokonale zladených a v optimálnej dobe realizovaných pracovných operácií. Treba si uvedomiť, že v žiadnom prípade nemôže ísť o žiadne „náhradné riešenie“ ale o veľmi presný systém hospodárenia zameraný na dodržiavanie parametrov kvality celého inovovaného pestovateľského programu.
Literatúra u autora.
Doc. Dr. Ing. Richard Pospišil
Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre
