Striedanie plodín je regulačné opatrenie, ktorým sa cieľavedome usmerňuje obsah pôdnej organickej hmoty, regulujú sa škodlivé činitele, pôdne prostredie najmä obsah vody, štruktúra pôdy a rizosférna mikroflóra. Pri zabezpečovaní trvalo udržateľného rozvoja v poľnohospodárstve má osevný postup významnú úlohu, najmä z hľadiska biologickej mnohotvárnosti agroekosystému. Žiadne prírodné spoločenstvo rastlín netvorí porast jedného druhu. Vždy je to súbor veľkého počtu rôznych rastlín, ktoré si navzájom konkurujú ale i pomáhajú.
Pestovanie jedného druhu poľnohospodárskej plodiny na rozsiahlych plochách odporuje biologickým princípom prírody.
Človek začal vytvárať tzv. umelé agroekosystémy, v ktorých sa porušuje prirodzená rovnováha rastlinných spoločenstiev, napríklad jednostranným odberom živín alebo potláčaním iných rastlín (burín). Takto narušená stabilita agroekosystému sa musí neustále vyrovnávať vkladaním dodatkovej energie vo forme priemyselných hnojív, pesticídov a obrábaním pôdy atď.
Aby mal umelý agroekosystém určitú rezervu na vyrovnávanie bioenergetického potenciálu (úrodnosti) pôdy striedame spoločenstvá poľnohospodárskych plodín na danom území aspoň v rámci osevného postupu. Dochádza tak v jednotlivých pestovateľských ročníkoch k čiastočným zmenám, najmä v oblasti rôznej stavby a výkonnosti koreňového systému, odberu živín a vlahy, množstva organickej hmoty pozberových zvyškov, resp. štruktúrnych vlastností pôdy na tom istom stanovišti.
Z charakteristiky burín vyplýva, že divorastúce druhy rastlín (buriny) na obrábaných pôdach nemožno hodnotiť jednoznačne. Veľmi nebezpečné druhy burín, spôsobujúce významné hospodárske škody, môžu byť v iných podmienkach neškodné, resp. užitočné. V porastoch krmovín sú napríklad viaceré druhy burín vhodnou prímesou pre skvalitnenie krmu. Mnohé druhy burín sú medonosné, resp. liečivé rastliny. Buriny tiež plnia v ekosystéme významnú úlohu fytosanitárnu, melioračnú, vodohospodársku a mikroklimatickú.
Z hľadiska pôsobenia burín v poraste sú dôležité tie vlastnosti, ktoré zvýhodňujú burinu oproti pestovaným plodinám. Je to najmä prispôsobivosť burín k zhoršeným stanovištným podmienkam a z nej vyplývajúca veľká konkurencieschopnosť. Ďalej spôsob rozmnožovania (generatívne i vegetatívne), uchovanie si dlhej životaschopnosti rozmnožovacích orgánov v pôde, etapovité vzchádzanie burín a pod.
Aj veľmi nebezpečné druhy burín pôsobia v konkrétnom poraste rozdielne. Vznikajú tu špecifické vzťahy a rozličné vzájomné ovplyvňovanie.
V poslednom období sa venuje pozornosť hodnoteniu relatívnej konkurencieschopnosti jednotlivých druhov burín, Wilson posudzoval konkurencieschopnosť burín na základe plodinových ekvivalentov. Tam, kde má burina plodinový ekvivalent rovný 1, má burina rovnakú konkurenčnú schopnosť ako kultúrne rastliny. Relatívnu konkurenčnú schopnosť burín v poraste pšenice letnej ukazuje tab. 1, kde „ekvivalent“ vyjadruje násobok konkurencieschopnosti buriny voči pestovanej plodine.
Tab. 1 Relatívna konkurenčná schopnosť burín v pšenici letnej (Wilson, 1986)
Burina Ekvivalent škodlivosti voči plodine Burina Ekvivalent škodlivosti voči plodine
lipkavec obyčajný 7,2 hviezdica prostredná 0,5
ovos hluchý 2,5 hluchavka purpurová 0,2
mak vlčí 0,9 nezábudka roľná 0,2
rumany 0,6 veroniky 0,2
rumanček 0,6 fialka roľná 0,1
psiarka roľná 0,5
Výskyt a rozmnožovanie burín v agrofytocenózach v určitých ekologických podmienkach najvýraznejšie ovplyvňujú pestované rastliny svojimi biologickými vlastnosťami. Výrazný vplyv na ne majú pestovateľské technológie. Konkurenčná schopnosť pestovaných porastov vo vzťahu k burinám závisí najmä od rýchlosti rastu a vývinu rastlín, od veľkosti listovej plochy a schopnosti rýchlo zakryť čo najväčší povrch pôdy a zaujať priestor. Počas rastu rastlín má konkurencia dva významné aspekty. Boj o priestor pri klíčení a vzchádzaní a boj o svetlo od vzídenia až po zber.
Z obilnín majú ozimné obilniny väčšiu konkurenčnú schopnosť vo vzťahu k burinám, ako jarné. Pri raži siatej a ozimnom jačmeni to súvisí s ich značnou rýchlosťou rastu a pri raži tiež so silnou tvorbou koreňov v povrchovej vrstve pôdy (koreňová konkurencia). Z hľadiska technológie pestovania obilnín sa obmedzil mechanický boj (skorá sejba jarných obilnín, skrátenie medziporastového obdobia), skrátením stebiel pomocou morforegulátorov sa podporil rozvoj vyšších svetlomilných burín, zberové technológie napomáhajú rozširovaniu najmä drobnosemenných burín. Rozvoj burín značne ovplyvňuje hnojenie a najvýraznejšie používanie herbicídov.
Pri zvýšenom podiele obilnín v osevných postupoch sa v nich zvýšil výskyt lipnicovitých burín, najmä ovsa hluchého, ale aj metličky obyčajnej, psiarky roľnej, mohárov, ježatky kurej, pýru plazivého a i. Z dvojklíčnolistových burín sa značne rozšírili: hviezdica prostredná, lipkavec obyčajný, rumany a rumančeky, stavikrvy, pupenec roľný a i. Pri monokultúrnom pestovaní kukurice sa zvýšil podiel burín, ktoré nedostatočne ničia triazínové herbicídy, najmä ježatky kurej, mohárov, prstovky krvavej a rezistentných biotypov láskavcov a i. Z trvácich burín sme zaznamenali rozšírenie pupenca roľného s hrachora hľuznatého.
Konkurenčný vplyv viacročných krmovín na ornej pôde sa počas ich vegetačnej doby značne mení. Pri zakladaní porastu v čase klíčenia a vzchádzania je veľmi malý, lebo ďatelinoviny rastú v prvých rastových fázach veľmi pomaly. Po zapojení porastu v období jednotlivých kosieb, je ich konkurenčná schopnosť veľmi vysoká. Bohatou koreňovou sústavou zaujímajú pôdny priestor a husto zapojenou nadzemnou časťou dobre potláčajú buriny. Kosením sa zničia jednoročné buriny a oslabujú sa trváce buriny (odčerpávanie zásobných látok z podzemných orgánov na tvorbu nových výhonkov). Staršie, často značne preriedené porasty, opäť strácajú konkurenčnú schopnosť najmä vo vzťahu k dvojročným a niektorým trvácim burinám (mrkva obyčajná, púpava lekárska, pýr plazivý, skorocel kopijovitý) ai.
Zmenou technológie pri pestovaní okopanín sa zmenil aj ich vzťah k burinám. Ich odburiňujúci vplyv, vyplývajúci z ručnej okopaninovej kultúry sa stratil. V období do zapojenia porastu majú malú konkurenčnú schopnosť a zaburinenosť sa v nich reguluje prevažne herbicídmi.
Regulácia zaburinenosti sa nemá robiť len v jednotlivých plodinách, ale sa má organizovať v rámci celého osevného postupu.
Rozširovanie burín
Rozširovanie burín v porastoch kultúrnych rastlín je úzko späté s ich rôznou konkurenčnou schopnosťou. Podľa toho ako porasty jednotlivých plodín v rámci osevných postupov potláčajú rozvoj burín ich môžeme rozdeliť do troch skupín:
husto zapojené porasty so včasným zberom celej nadzemnej hmoty (ďatelinoviny, trávne porasty, ich miešanky, strukovinoobilné miešanky a plodiny na zelené kŕmenie), veľmi dobre potláčajú najmä jednoročné buriny rozmnožujúce sa semenami, ale umožňujú vývoj dvojročných a trvácich burín,
stredne zapojené porasty, predovšetkým obilniny a niektoré strukoviny umožňujú rozvoj dvojklíčnolistových burín a burinových tráv,
riedko zapojené porasty okopanín a olejnín majú pomalý počiatočný vývoj a umožňujú tak vývoj najmä neskorých jarných burín.
Opakované alebo časté zaraďovanie rovnakých alebo príbuzných plodín na tom istom stanovišti podporuje šírenie špecifických burín. Zjednodušenie osevných postupov s vyšším podielom niektorých plodín, viedlo k narušeniu biologickej rovnováhy a lavínovitému šíreniu burín úzko naviazaných na plodinu. Rozsiahle výmery jednotlivých porastov nekladú žiadne prirodzené zábrany šíreniu burín a patogénov a preto okrem správneho striedania plodín je nutné pamätať i na priestorovú a časovú izoláciu príbuzných plodín.
Na výskyt a rozvoj burín má významný vplyv i spôsob obrábania pôdy. Je všeobecne známe, že nie ku všetkým plodinám pestovaným v rámci osevného postupu sa pôda obrába rovnako hlboko. S tým súvisí i vynášanie semien z pôdnej zásoby do vyšších horizontov ornice. Ak k tomu pripočítame veľmi širokú amplitúdu zachovania klíčivosti semien väčšiny burín (30 až 70 rokov) a podobne veľmi rozdielnu hĺbku, z ktorej sú semená burín v pôde schopné vyklíčiť (0,5-200 mm) je jasné, že regulácia burín v rámci osevných postupov musí byť systematický a komplexný proces.
Buriny, vyskytujúce sa na hospodársky využívaných pozemkoch, sú v značnej miere ovplyvňované charakterom stanovišťa. Niektoré druhy burín sú prísne viazané na stanovište (klimatické, pôdne podmienky, spôsob využívania pôdy, pestované rastliny), iné sú prispôsobené rôznym podmienkam v širších teritóriách – kozmopolity, napr. hviezdica prostredná, kapsička pastierska, mrlík biely, mlieč roľný, pupenec roľný, pýr plazivý a i.
Teplota, zrážky a nadmorská výška ovplyvňujú biodiverzitu limitovaným rozsahom pestovaných plodín, ktoré súčasne ovplyvňujú i diverzitu pôdnej fauny a flóry. Tým je podmienené vyššia stabilita rastlinnej produkcie. Komplexnosť agroekosystému sa znižuje inváziou cudzích organizmov, najmä patogénov a burín. Vyššia diverzita ekosystému je pri kombinácii pestovania rastlín s chovom hospodárskych zvierat. Takýto agroekosystém vytvára podmienky na efektívnejšie využívanie krmovín, rastlinných zvyškov a dlhodobé (trvalé) udržanie úrodnosti pôdy. Súčasne sa vytvárajú podmienky pre uzatvorený tok energo – materiálových látok a biologickú recykláciu živín v agroekosystéme.
V pestovaných plodinách je výskyt mnohých druhov burín spôsobený zhodným vývinom s kultúrnymi rastlinami a technológiou ich pestovania. V oziminách sa ako typické buriny vyskytujú druhy zo skupiny ozimné, v jarinách jarné skoré, v okopaninách jarné neskoré, vo viacročných preriednutých plodinách dvojročné a trváce buriny.
Trváce rastliny – buriny napr. pichliač roľný, pupenec roľný, pýr plazivý, praslička roľná sa spravidla vyskytujú na rozličných stanovištných, resp. sú viazané na určité pôdne podmienky a môžu zaburiňovať všetky plodiny i kultúry.
Zmeny v druhovom zastúpení burín
Intenzívne hospodárenie na pôde a ústup od biologicky vyváženého striedania plodín v ostatných desaťročiach mali zjavný vplyv na zmeny rastlinných spoločenstiev – agrofytocenóz. Zmeny v druhovom zastúpení burín sa prejavili v týchto aspektoch:
na obrábaných pôdach znížil sa počet druhov burín,
ustúpili druhy, náročné na úrodnosť pôdy (menšia zásoba živín),
znížili sa počty druhov burín, ktoré sa rozširovali prevažne osivom a mali krátku dobu životaschopnosti rozmnožovacích orgánov v pôde (kúkoľ poľný, nevädza poľná, hlaváčik letný),
ustúpili druhy citlivé na viaceré účinné herbicídne látky, napr. horčica roľná, reďkev ohnicová,
rozšírili sa druhy so špecifickými nárokmi na úrodnosť pôdy, obsah živín v pôde, osobitne dusíka (hviezdica prostredná, parumanček nevoňavý, durman obyčajný, ľuľok čierny, láskavec ohnutý a pod.),
zostali druhy, ktoré sú dobre prispôsobivé zmeneným stanovištným podmienkam a majú veľkú konkurenčnú schopnosť (pichliač roľný, pýr plazivý, pupenec roľný),
rozšírili sa druhy z časti odolné proti používaným herbicídom, alebo vytvorili rezistentné typy (láskavec ohnutý, lipkavec obyčajný, horčiaky, mrlíky) a iné,
lepšie sa uplatňujú druhy, ktoré znášajú viac uľahnutú pôdu (napr. stavikrv vtáčí, jačmeň myší, skorocel prostredný a i.),
rozširujú sa nové, zavlečené buriny (iva voškovníkovitá, proso rozpadavé, psiarka roľná, cirok alepský, ambrózia palinolistá a i.),
Príčiny zmien v spoločenstvách burín možno zdôvodniť týmito faktormi:
zvýšený podiel pestovania hustosiatych obilnín a kukurice v štruktúre osevu a nedodržanie zásad striedania plodín,
zníženie podielu pestovania viacročných krmovín,
zjednodušená a skrátená príprava pôdy (najmä na jar) a menší rozsah mechanického ošetrovania porastov,
širšie využívanie osív z odlišných stanovíšť (dovoz zo zahraničia), ktorými sa rozširujú druhy burín nevyskytujúce sa v našich podmienkach,
nevybilancované dávky hnojív, používanie najmä dusíkatých hnojív,
aplikácia herbicídov s rozdielnym účinkom na jednotlivé druhy burín,
nedostatočná starostlivosť o hospodárske hnojivá (maštaľný hnoj, komposty), používanie tekutých hospodárskych hnojív,
väčšia zaburinenosť neobrábaných (i obrábaných) pozemkov, odkiaľ sa šíria rozmnožovacie orgány burín,
závlahy, ktoré rozdielne ovplyvňujú vývin jednotlivých druhov rastlín a závlahová voda môže byť zdrojom rozmnožovacích orgánov burín,
nedostatočne vyčistené stroje a náradie (najmä zberové) a presúvané z iných regiónov a zo zahraničia.
Poznaním vzťahov burín k jednotlivým stanovištiam i spektra burín „sprevádzajúcich“ jednotlivé plodiny je možné predvídať ich výskyt i vývin v jednotlivých porastoch v rámci osevného postupu.
Pestovateľ by mal mať dobrý prehľad o stave zaburinenosti svojich pozemkov i za viac rokov dozadu. Jedine tak môže uplatňovať včas efektívne regulačné opatrenia na zníženie ich škodlivosti.
Regulácia zaburinenosti, chorôb a škodcov správnym striedaním plodín je významným prvkom v komplexnej regulácii škodlivých činiteľov umožňujúca znížené používanie pesticídov v pestovateľských technológiách.
Doc. Dr. Ing. Richard Pospišil
Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre
