Olejniny patria popri obilninách k základným strategickým plodinám rastlinnej výroby. Podmieňuje to ich nezastupiteľnosť vo výžive ľudí, stále rastúci význam ich výliskov vo výžive zvierat i narastajúci záujem o spotrebu a produkciu bionafty. Vo svete stále pretrváva konjuktúra olejnín, čím vznikajú možnosti uplatnenia nespracovanej produkcie na zahraničných trhoch. Uvedené skutočnosti, ale i zmeny v štruktúre rastlinnej výroby v prospech tzv. tržných plodín výrazne ovplyvnili pestovateľské plochy repky a slnečnice v ostatných rokoch.
Repka
V štruktúre rastlinnej výroby sa plochy olejnín rozšírili predovšetkým na úkor viacročných krmovín v dôsledku radikálneho poklesu stavov prežúvavcov.
Napriek značnej plasticite repky, na základe ktorej sa môže pestovať od nížinných polôh až po nadmorskú výšku 700 m n.m., za najvyhovujúcejšie regióny považujeme lokality s ročným priemerom teplôt okolo 8°C a s ročným úhrnom zrážok okolo 650 mm. Repka je tolerantná i k ľahším pôdam pokiaľ sú však dostatočne zásobené živinami. Rozširovanie pestovateľských plôch v uplynulom období smerovalo predovšetkým do nížinných oblastí s relatívne dobrými pôdnymi podmienkami ale s rizikom nedostatku vlahy.
Koncentrácia plôch repky je podmienená predovšetkým spracovateľskými kapacitami, ktoré vyžadujú ucelené, kvalitne ošetrené a dostatočne veľké partie dodávané po celý rok. Pestovanie repky vyžaduje zvládnutie špecifických požiadaviek tejto plodiny na technologicky správny pestovateľský postup. Sejba sa má vykonať najneskôr v rozmedzí jedného týždňa a zber podľa požiadaviek odrôd za 5 až 10 dní.
Biologickým špecifikom jednotlivých plôch je tzv. okrajový efekt náletu škodcov do hĺbky asi 50 m. Veľké parcely sú menej poškodzované hlodavcami a vysokou zverou.
S nárastom pestovateľských plôch sa však potvrdilo, že 12,5% zastúpenie repky v osevnom postupe je nutné rešpektovať ako maximálne. Za najvhodnejšie predplodiny sú považované skoré zemiaky, miešanky alebo hrach. Problematickou predplodinou je jačmeň, nevhodné sú predplodiny, ktoré neumožňujú výsev repky v agrotechnickom termíne.
Pestovaním repky v južných oblastiach sa snažíme riešiť celý komplex biologických a ekonomických problémov. Ide predovšetkým o prerušenie sledu obilnín a zvyšovanie pôdnej úrodnosti zanechaním pozberových zvyškov. V arídnych oblastiach však je základom pestovateľského úspechu šetrenie pôdnou vlahou (plytké spracovanie pôdy s uzatvorením povrchu oráčiny). Ďalšou významnou požiadavkou je nezapracovávať do pôdy veľa organickej hmoty (krátke strnisko obilnín, odstránenie slamy). V žiadnom prípade sa v suchých oblastiach nesmie pod repku hnojiť maštaľným hnojom. Z organických hnojív uprednostňujeme jedine hnojovicu.
Najčastejšími predplodinami ozimnej repky sú obilniny. Z burín v nich dominujú najmä lipkavec obyčajný, parumanček nevoňavý, metlička obyčajná, pýr plazivý, pichliač roľný, ktoré sa v obilninách aj vysemeňujú.
Hlavné obdobie výraznejšieho zaburiňovania repky trvá od septembra do apríla.
Zvýšený podiel pestovateľských plôch repky je dôvodom, že je zaraďovaná aj na pozemky s výskytom pýru plazivého. Základným problémom je skutočnosť, že krátke medziporastové obdobie pred zakladaním porastov repky nedáva možnosti porušenia celistvosti koreňového systému pýru. Repka sa s touto skutočnosťou ťažko vyrovnáva najmä pri vzchádzaní. Pichliač roľný je možné cielene regulovať v predplodine. V porastoch repky je účelné spájať likvidáciu pichliača roľného a rumančekovitých druhov burín prípravkom Lontrel 300.
Z jednoročných burinových druhov sa v repke na základe výsledkov sledovania zaburinenosti v rámci prieskumu zaburinenosti v rámci Slovenska vyskytovali najmä lipkavec obyčajný, metlička obyčajná, parumanček nevoňavý, fialka roľná, ale aj buriny tzv. spodného poschodia, hviezdica prostredná, peniažtek roľný, kapsička pastierska. Tieto druhy burín nie je možné účinne regulovať agrotechnickými zásahmi v medziporastovom období, pretože väčšina týchto burín v letnom období nevzchádza (metlička obyčajná, lipkavec obyčajný, ovos hluchý a i.). Výnimku tvoria parumanček nevoňavý, hviezdica prostredná. Silný výskyt lipkavca obyčajného do značnej miery zvyšuje náklady na výrobu a spôsobuje komplikácie pri zbere.
Mnohé druhy burín sú hostiteľskými rastlinami chorôb repky, resp. poskytujú úkryt alebo potravu živočíšnym škodcom. Môžu sa na nich zdržovať napr. vošky, ktoré sú vektormi vírusových chorôb (Brassica virus 4). Pre pleseň kapustovú (Perenospora brassicae) je hostiteľom ohnica roľná a horčica roľná, pre pleseň belostnú (Albugo candida) aj kapsička obyčajná, peniažtek roľný, cesnačka lekárska. Na podobných kapustovitých rastlinách sa zdržuje aj krytonos repkový (Centorrhynchus napi). Larvy kvetárky kapustovej (Delia brassicae) sa vyvíjajú na barborke obyčajnej horčici roľnej, ohnici roľnej, kapsičke pastierskej, huľavníkoch a i. Jedince blyskáčika repkového (Melighetes aeneus) vyhľadávajú na jar astrovité rastliny – nátržníky, záružlie močiarne, podbeľ liečivý, slivku trnkovú, vŕby a i., kde sa živia peľom. Z nich sa blyskáčiky následne sťahujú na repku v štádiu kvetných pukov.
Dôsledná regulácia burín najmä z čeľade kapustovité a astrovité v porastoch a v blízkosti pestovateľských plôch repky predstavuje významný zásah proti patogénnym organizmom a vplýva na zdravotný stav a kondíciu porastov repky.
S nárastom plôch repky pribudli aj problémy s reguláciou výskytu burinnej repky na ornej pôde. Bežné zberové straty pri zbere repky predstavujú okolo 300 kg semien na 1 ha. To je v podstate desaťnásobok jej výsevku! Nie sú ojedinelé prípady, že semená repky si udržali v pôde klíčivosť až 5 rokov. Zaburinenie repkou je nepríjemné najmä v plodinách, kde sa ťažko likviduje. Ide predovšetkým o porasty kukurice, zemiakov, horčice, cukrovej repy, maku ľanu, hrachu atď. Základnou prevenciou okrem starostlivého zberu je plytká podmietka max. do hĺbky 6 cm. Semená majú potom aj za sucha (stačí rosa) vhodné podmienky na hromadné vyklíčenie. Takto vzídený porast sa potom zaorie na zelené hnojenie. Semená ponechané na povrchu získavajú druhotnú dormanciu a naopak hlboko zaorané dlhodobú klíčivosť, čím sa situácia s reguláciou burinnej repky výrazne komplikuje.
Často dochádza k vypadávaniu semien repky pred zberom, najmä z prezretých šešúľ. Zaburinenosť repkou sa môže prejaviť v osevnom postupe až v plodine, kde je cielený zásah jej regulácie problematický. Ak vzíde výdrv repky na jar vytvárajú sa mohutné rastliny s bohatou listovou ružicou. Pokiaľ tieto rastliny prinesú generatívne orgány rozmnožovania zvyšujú potenciálnu zásobu semien v pôde. Základným opatrením ako dosiahnuť výraznejšiu redukciu výskytu repky ako buriny je kvalita zberu. Chemická regulácia výskytu repky v následných plodinách nie je jednoduchá vzhľadom k tomu, že rastliny repky sú relatívne odolné voči herbicídom, a tiež preto, že rastliny vzchádzajú z pôdnej zásoby postupne v priebehu roka, čo tiež znižuje efektívnosť regulačného zásahu. Relatívne najlepšie možno repku regulovať v obilninách a využiť postemergentnú aplikáciu prípravkov s účinnou látkou sulfonylmočoviny (Glean, Logran, Satis, Grodyl a i.).
Slnečnice
Pokiaľ sa týka plôch slnečnice predpokladáme, že v nížinných oblastiach sa zvýšia o určité kompenzácie za vyorané repky v dôsledku nepriaznivej jesene a zimy.
Pestovanie slnečnice je na Slovensku koncentrované v kukuričnej výrobnej oblasti, mimo nej sú hraničnými hodnotami jej úspešného pestovania: nadmorská výška do 300 m n.m., priemerná ročná teplota min. 9°C a ročný úhrn zrážok do 600 mm.
Ťažisko pestovania tejto plodiny spočíva v Nitrianskom, Košickom a južnej časti Banskobystrického kraja. V súčasnom období keď sú ceny vstupov do pestovateľského procesu slnečnice vysoké, je potrebné väčšiu pozornosť venovať technologickej disciplíne. Z hľadiska koncentrácie plôch slnečnice sa osvedčilo ich sústredenie do veľkých blokov. To znižuje z podnikového pohľadu poškodenie porastov vtáctvom a zverou. Podľa možnosti sa vyhýbame plochám v blízkosti hospodárskych dvorov a lesov (remízok). Slnečnica je plodina náročná na živiny a najlepšie ich využíva z pôdnej zásoby. Dobré úrody preto možno očakávať na humóznych pôdach s obsahom mikroelementov a priaznivou pôdnou reakciou.
Priame hnojenie maštaľným hnojom pod slnečnicu nie je vhodné, lepšie je zaradiť ju do osevného postupu na druhý-tretí rok po použití tohto hospodárskeho hnojiva. Je nutné prihliadať na dostatočnú zásobu draslíka, pričom tejto živiny v pôdnej zásobe v ostatných rokoch rýchlo ubúda.
Najvhodnejšími predplodinami pre slnečnicu sú obilniny, kukurica na zrno alebo siláž. Nevhodnými podplodinami je väčšina zelenín, repka, sója, cukrová repa a lucerna. Po nich sa slnečnica zaraďuje s odstupom minimálne dvoch rokov. Po sebe ju nezaraďujeme skôr než po piatich rokoch (z dôvodu nebezpečenstva napadnutia mykózou Sclerotinia sclerotiorum). Aj iné plodiny pokiaľ boli napadnuté hubovitými chorobami považujeme pre slnečnicu za nevhodné predplodiny. V osevnom postupe sa odporúča dodržať minimálne šesťročný odstup od posledného zaradenia slnečnice. V podnikoch kde sa pestuje slnečnica na olej nie je vhodné ju pestovať na kŕmne účely a najmä nie z iného osiva. Ide často o presevy zamorené dlhodobo pretrvávajúcimi formami húb, ktorými sa zbytočne zamoríme pôdu. Pozberové zvyšky slnečnice napadnuté mykózami treba odstrániť z poľa a po zbere použiť hlbokú orbu.
Ošetrovanie slnečnice proti chorobám predstavuje pri tejto olejnine jeden z rozhodujúcich technologických zásahov bezprostredne ovplyvňujúci úroveň produkcie a jej kvalitu. Z hľadiska regulácie zaburinenosti je potrebné likvidovať buriny i mimo pestovaných plôch pokiaľ sú napádané tými istými hubovitými chorobami. Ide predovšetkým o divorastúce druhy z čeľadí astrovité (Asteraceae), kapustovité (Brassicaceae) a bôbovité (Fabaceae) a i. Napr. pleseň slnečnicová (Plasmopara halstedii) má široký okruh hostiteľských rastlín najmä z rodov palina, zlatobyľ, kozobrada, železník, voškovník, ambrózia a slnečnica. Larvám vijačky slnečnicovej (Homeosoma nebulellum) slúžia za potravu astrovité rastliny rodu pichliač, bodliak, lopúch, ostropes, nevädza, rumanček a i. Mora gama (Plusia gamma) kladie vajíčka na rastliny z čeľade hluchavkovité a kapustovité. Záraza krivokvetá kumánska parazituje na rastlinách z čeľade astrovité, hluchavkovité a ľuľkovité. Jej semená si udržujú klíčivosť v pôde 10 i viac rokov.
Zaburinenosť na začiatku vývoja a rastu slnečnice je najškodlivejšia. Buriny, ktoré rastú v porastoch slnečnice po dobu 30 dní od jej vzídenia môžu spôsobiť zníženie úrod až o 25-30%. Zanedbanie intenzívnej ochrany porastov slnečnice v priebehu ďalšej vegetácie môže v rokoch priaznivých pre rozvoj chorôb a škodcov spôsobiť zníženie úrod od 40-60% pri súčasnom znehodnotení kvality oleja v nažkách (vysoká kyslosť). Pri aplikácii herbicídov proti burinám v slnečnici sa môžu vyskytnúť prejavy fytotoxicity tak, že sa objavujú chlorotické a nekrotické škvrny, ktoré neskôr vypadávajú. Slnečnica je však vysoko tolerantná k herbicídom. K poškodeniu najčastejšie dochádza v miestach prekrytia susedných záberov postrekovača, alebo na úvratiach. Najmä na ľahších pôdach je potrebné dodržať hranicu aplikácie prípravku, pretože ak je pozemok nevyrovnaný dochádza k splaveniu prípravku do blízkosti koreňovej zóny.
Podobne ako pri repke aj pri slnečnici dochádza pri priamom zbere k značným stratám nažiek, ktoré v pôde prezimujú a postupne vzchádzajú v období mesiacov apríl-jún. Slnečnica vzídená z výdrvu je veľmi nebezpečnou burinou, pretože nažky zapravené hlbšie do pôdy majú životaschopnosť 3-5 rokov. Slnečnica najviac zaburiňuje širokosiate plodiny s pomalším počiatočným rastom (repa cukrová, kukurica poľné zeleniny), ale aj porasty obilnín (jačmeň jarný). Pri technológiách pestovania slnečnice je dôležité zabezpečiť zber s minimálnymi stratami. K tomu účinne napomáha využitie vhodných desikačných prostriedkov (Basta, Reglone, Harvarde a i.). Najspoľahlivejšie prípravky proti výdrvu slnečnice v porastoch kukurice sú napr. Lontrel 300 a Refine 75 DT aplikované postemergentne, v repe cukrovej napr. Safari 50 DF, v obilninách napr. Lontrel 300, alebo Granstar 75 DF.
Medzi najviac vyskytujúce sa buriny v porastoch slnečnice patria hluchavky, horčica roľná, lipkavec obyčajný, mrlík biely, láskavec ohnutý, ježatka kuria, horčiak broskyňolistý a ďalšie.
Kritické obdobie zaburinenosti je do 3 týždňov po sejbe. Po 6 týždňoch dobre zapojený porast slnečnice už sám dokáže potlačiť buriny.
Z doterajších poznatkov vyplýva, že nárast produkcie repky a slnečnice je v dôsledku rozširovanie a nie cez zvyšovanie produkcie z jednotky plochy. Je potrebné zastaviť nepriaznivý trend poklesu úrod týchto plodín. V svetovej konkurencii producentov olejnín je možné uplatniť sa zvyšovaním a stabilitou úrod a znižovaním nákladov na jednotku produkcie. Nezvyšovať podiel olejnín nad 12% najmä v extrémne suchých oblastiach. Venovať sústavnú pozornosť regulácii výskytu škodlivých činiteľov a pri rajonizácii rešpektovať vlastnosti a nároky jednotlivých odrôd, resp. hybridov.
Doc. Dr. Ing. Richard Pospišil
Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre
