Kukurica ako zrnina je jednou zo základných plodín, ktorá sa využíva na výrobu kompletných kŕmnych zmesí, resp v zelenom stave je jej použitie rozsiahle hlavne na výrobu kvalitných kukuričných siláži, ktoré sú neodmysliteľnou súčasťou výživy hlavne v oblasti hovädzieho dobytka.
Vlastné silážovanie je konzervačný proces, pri ktorom sa pomocou baktérii premieňa časť skvasiteľných cukrov v anaeróbnom prostredí pri teplote cca 30 – 40 C na kyseliny a predovšetkým na kyselinu mliečnu, ktorá má značné konzervačné účinky.
Siláž ako produkt silážovania je krmivo s podielom vody nad 50 % a pre jej vlastné hodnotenie je pripravená a odporúčaná štátna norma podľa Vestníka MH SR z roku 1998, podľa ktorej sa hodnotia tak organoleptické vlastnosti (pach, farba, vzhľad a štruktúra), priebeh fermentačného procesu, ktorý je daný obsahom a podielom jednotlivých organických kyselín na celkovom obsahu týchto kyselín a v neposlednom rade pri silážiach ľahkosilažovateľných .tj. vyrábaných predovšetkým zo sacharidových krmív sledujeme aj obsah základných živín a to obsah sušiny, vlákniny a dusíkatých látok a u bielkovinových silážiach sledujeme okrem týchto ukazovateľov aj stupeň proteolýzy t.j. podiel amoniakálneho dusíka z celkového obsahu dusíka .
V dnešnom hodnotení sa neuvádza stanovenie pH, ktoré v minulosti a pravdepodobne aj do budúcnosti sa vráti ako jeden zo základných faktorov sledovania kvality kvasného priebehu vlastných siláži.
Základom fermentačného procesu ako sme už spomenuli je tvorba organických kyselín, kde obsah a podiel kyseliny mliečnej je výsledkom pozitívnej činnosti, pričom tvorba kyseliny octovej a predovšetkým kyseliny maslovej je výsledkom negatívnej činnosti baktérii mliečneho, octového resp. maslového a hnilobného kvasenia.
Kvalita kukuričnej siláže je vyjadrovaná koncentráciou energie, obsahom živín, stráviteľnosťou a výživnou hodnotou. Pre dosahovanie vysokej úžitkovosti , pri správnom kŕmení a zabezpečovaní požadovaného množstva živín a energie v krmných dávkach hovädzieho dobytka má kukuričná siláž jedno z rozhodujúcich postavení a zvyšovaním jej nutričných kvalít ako aj zabezpečením správnej kvality kvasných procesov je predpokladom dosiahnutia vysokej úžitkovosti a správneho využitia zvieraťa .
Na základe týchto poznatkov sme vyhodnotili a preverili za obdobie 5 rokov kvalitu kukuričnej siláže získanú z praktických podmienok v oblasti fermentačného procesu a vyhodnotením pH a jej porovnaním s odporúčanými hodnotami podľa Vestníka MH SR z roku 1998 v nami preverovaných 112 vzorkách .
Na základe nami uvedených výsledkov môžeme konštatovať, že v rámci sledovania obsahu pH v kukuričnej siláži získanej z praktických podmienok sa dosahovali priemerné hodnoty za uvedené roky od 3,933 až po 4,259, pričom v rámci sledovaných rokov sa dosahovali preukazné a vysoko preukazné rozdiely v hodnote pH a v porovnaní s normou sa preukazné rozdiely zistili len v roku 1997.
Pri sledovanom obsahu jednotlivých kyselín sa najvyšší podiel kyseliny mliečnej 73,724 % dosahoval v roku 1997, pričom hodnoty kyseliny octovej boli na úrovni 25,974 % a hodnoty kyseliny maslovej do 0,302 %. Najnižší podiel kyseliny mliečnej sa dosiahol v roku 1999 (56,999 %), pri najvyššom podiele kyseliny octovej 42,555 % a zastúpení kyseliny maslovej vo výške 0,446 %, pričom na základe dnešnej normy by takáto siláž bola na základe vysokého obsahu kyseliny octovej hodnotená bodmi (-10), čo je predposledná hranica ohodnotenia z možných 6 stupníc na základe fermentačného procesu.
Na základe uvedeného môžeme konštatovať, že kukuričná siláž získavaná z praktických podmienok nášho poľnohospodárstva z hľadiska hodnotenia fermentačného procesu dosahovala v priemere dobré výsledky , pričom v poslednom období sa Nám ale navyšuje podiel kyseliny octovej v silážiach a klesá hodnota kyseliny mliečnej, čo je pravdepodobným následkom horšej prípravy a nesprávneho utesnenia pri vlastnej príprave kukuričnej siláže ihneď po zbere. Týmto spôsobom môže dochádzať pri vlastnej fermentácii k nedostatočnej tvorbe baktérií mliečneho kvasenia a tým zvýšenému množstvu podielu kyseliny octovej resp. maslovej , čo v konečnom dôsledku môže mať výrazný vplyv na príjem kukuričnej siláže a s tým úzko spojenú dosahovanú úžitkovosť zvierat, nakoľko pomerne značnú časť kŕmnych dávok hlavne v odvetví hovädzieho dobytka je založených na báze kukuričnej siláže, nakoľko trend kŕmenia HD je prevažne na maštali a vytláča sa tradičný systém kŕmenia v letnom kŕmnom období a to formou pastvy.
Ing. Peter Haščík, PhD.,
Katedra výživy – AF – SPU Nitra
