Široké spektrum využitia a vysoká potenciálna úrodnosť zaraďuje kukuricu siatu medzi rozhodujúce poľnohospodárske plodiny. Jej pestovateľské stanovište sa stále rozširuje a to i do menej priaznivých oblasti a optimálne využitie jej produkčného potenciálu sa stáva rozhodujúcim atribútom ekonomiky jej pestovania v praxi.
Efektívnosť pestovania kukurice siatej ovplyvňuje celý rad objektívnych i subjektívnych faktorov, o ktorých už máme dostatok poznatkov, ale ich správne uplatňovanie v praxi často zanedbávame. Tým sa pripravujeme o nemalé množstvá produkcie alebo sa znižuje jej kvalita.
Na základe doterajších analýz ekologických podmienok a technologických charakteristík kukurice siatej rozhoduje o výške dosiahnutej úrody technológia pestovania (40 %), správne zvolený hybrid (30 %) a podmienky prostredia (30 %).
Rozhodujúci podiel na úrovni produkcie všetkých poľnohospodárskych plodín má úrodnosť pôdy. Kukurica siata patrí medzi plodiny vyžadujúce strednú úroveň objemovej hmotnosti pôdy a preto je k nej možné úspešne uplatniť niektoré prvky pôdoochranných a redukovaných spôsobov obrábania pôdy. Okrem technologických má uplatnenie týchto technológií aj významný ekonomický prínos.
Kukurica patrí v podstate medzi plytkokoreniace plodiny so slabšie vyvinutou koreňovou sústavou. Neskoršia sejba v spojení s pomalým počiatočným vývinom porastov dáva vysoké predpoklady na rozvoj plošnej i výmoľovej erózie pôdy.
Z tohto hľadiska sa postupne rozvíjajú nové spôsoby zakladania porastov kukurice na zrno (s podsevom) pásové spracovanie pôdy, sejba do vyvýšených riadkov s ponechaním pozberových zvyškov atď.).
S poklesom stavov polygastrických zvierat a tým i nedostatku maštaľného hnoja vystupuje do popredia otázka riešenia obsahu organickej hmoty v pôde. I keď z hľadiska technologického pri uplatňovaní industriálnych systémov pestovania kukurice siatej považujeme túto plodinu skôr za obilninu než okopaninu, nedostatok organickej hmoty v pôde pôsobí nepriaznivo na zmenu štruktúry pôdy, jej vododržnosť, eróznej odolnosti, mikrobiálnej aktivity i detoxikačnej schopnosti.
Osevný postup
Význam správneho zaradenia kukurice v osevnom postupe vyplýva z náročnosti tejto plodiny na intenzitu hnojenia a vlahovú zabezpečenosť. Limitujúcim faktorom krátkodobej monokultúry kukurice sa stáva percentuálne zastúpenie hustosiatych obilnín v osevnom postupe a úspešnosť zvládnutia regulácie zaburinenosti. Z výsledkov výskumu Katedry poľnohospodárskych sústav s pestovaním kukurice siatej v štyroch sústavách RV (monokultúra až štvorčlenný osevný postup) jednoznačne vyplýva potreba striedania aspoň troch biologicky rozdielnych plodín (viď článok: Je pestovanie kukurice v monokultúre efektívne?).
Voľba hybridu
Ďalším významným faktorom potenciálnej výšky produkcie je správna voľba hybridu a optimálna organizácia porastu. Osivárske firmy majú v súčasnosti k dispozícii široké spektrum vysokokvalitných hybridov, ktoré vynikajúco obstáli v štátnych odrodových skúškach i vo výrobnej praxi. Pri správnej voľbe hybridu by sme mali rešpektovať nasledujúcich desať zásad:
1. účel využitia, cieľ pestovania
2. dĺžku vegetačnej doby
3. rýchlosť potenciálneho vývinu
4. pevnosť stebla
5. zdravotný stav
6. kvalitu osiva
7. správnu organizáciu porastu – regulácia burín
8. následnú plodinu, zber
9. odporúčania šľachtiteľa
10. vlastné skúsenosti vrátane ekonomiky
Skúsenosti z uplynulého pestovateľského ročníka nás upozorňujú na skutočnosť, že dopredu nevieme aký priebeh poveternosti očakávame, či bude suchý, vlhký, chladný, či už budeme porasty zberať v septembri alebo až v októbri.
Rozdiely v agrotechnike
Dobrí pestovatelia kukurice v podstate nerobia veľké rozdiely v agrotechnike pestovania kukurice na zrno a siláž. Až na základe priebehu poveternostných podmienok a rozdielov vo vývine jednotlivých porastov rozhodujú o ich využití. Zanedbateľné tu nie je ani organizačné hľadisko, keď za pomerne krátke obdobie sme nútení zobrať veľké plochy kukurice na zrno alebo silážnej hmoty. Často sa pridružujú aj nepriaznivé činitele (škodcovia, choroby, buriny, nadmerná vlhkosť zrna atď.).
Okrem technologických a biologických predpokladov o úspešnosti pestovania kukurice siatej majú v podmienkach Slovenska veľmi významné postavenie aj agroklimaticko – hydropedologické podmienky stanovišťa. Ich poznanie a správne využívanie je rozhodujúce pre dosahovanie stabilných a ekonomicky efektívnych úrod kukurice siatej.
Rast teplôt, pokles úhrnu zrážok, rast výparnosti, pokles zásob vody v pôde to sú negatívne činitele, ktoré dlhodobo v ostatnom období ohrozujú úspešnosť rastlinnej výroby. Na základe podrobných agroklimatických analýz územia SR, ktoré sme vykonali s využitím údajov SHMÚ, pestujeme kukuricu na Slovensku v podmienkach severnej hranice jej teplotného zabezpečenia. Podobná situácia je i z hľadiska jej vlahového zabezpečenia, keď v podmienkach našich produkčných oblastí s výnimkou lokalít tzv. hydromorfných pôd (kde kapilárne vzlínanie eliminuje nedostatok zrážok) prevažuje akútny nedostatok vlahy počas vegetačného obdobia kukurice siatej. Potreba závlah je vo väčšine pestovateľských ročníkov veľmi vysoká. Z hľadiska ich rentability sa predpokladá minimálne zvýšenie úrod kukurice na zrno o 0,4 t.ha-1 a na siláž o 4,5 t.ha-1 na zavlažovaných pôdach.
Na racionalizácii pestovateľských technológií kukurice siatej sa pracuje vo všetkých, z hľadiska výrobných plôch kukurice, významných krajinách.
Technológie 3. tisícročia
Zmeny v štruktúre vstupov pre technológie 3. tisícročia sú perspektívne hlavne v nasledovných oblastiach:
a/ biologizácia (kvalitné osivá rezistentných odrôd s vysokým produkčným potenciálom)
b/ ekologizácia (pokles používania „tvrdej chémie“)
c/ mechanizácia (používanie výkonných strojov s viacerými pracovnými orgánmi a vysokou kvalitou práce v agrotechnických termínoch)
d/ pracovné náklady (pokles prácnosti a podielu ľudskej práce, združovanie pracovných operácií, nižší počet prejazdov po poli, prechod na precíznu rastlinnú výrobu)
Z hľadiska výrobnej praxe je neustále kompletné hodnotenie dosiahnutých výsledkov na konkrétnom výrobnom podniku rozhodujúcim podkladom pre ďalšiu optimalizáciu pestovateľských postupov na konkrétnom stanovišti.
Doc. Dr. Ing. Richard Pospišil
Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre
