VPLYV ROZDIELNEHO SPRACOVANIA PÔDY NA KVALITU PŠENICE OZIMNEJ

Pšenica ozimná patrí aj v podmienkach Východoslovenskej nížiny k najviac pestovaným poľným plodinám. Pre pestovateľa je dôležité, aby dopestovaná produkcia bola čo najkvalitnejšia, čomu zodpovedá najlepšie ekonomické zhodnotenie vyrobeného pšeničného zrna. Výživná hodnota zrna obilnín sa hodnotí podľa obsahu dusíkatých látok a bielkovín. Pre potreby výživy je dôležitý obsah hlavne esenciálnych aminokyselín. Pri posudzovaní technologickej kvality pšenice ozimnej vystupuje do popredia nielen obsah dusíkatých látok, ale aj obsah lepku a objemová hmotnosť.

V poslednom období sa pri pestovaní aj pšenice ozimnej, popri klasickej agrotechnike, začínajú vo väčšej miere využívať minimalizačné technológie, medzi ktoré patrí aj priama sejba do neobrobenej pôdy. V tejto súvislosti je zaujímavé posúdiť, nakoľko diferencované technológie ovplyvňujú technologickú kvalitu dopestovanej produkcie.

Pokusná lokalita a charakteristika poľného pokusu

Oblastný výskumný ústav agroekológie v Michalovciach má už viac ako tridsať rokov založené poľné modelové pokusy v podmienkach fluvizeme glejovej (FMG), ktorá sa nachádza v Milhostove. Z charakteristiky pôdnych podmienok pokusnej lokality vyplýva, že sledovaný pôdny typ patrí medzi pôdy ťažké, ílovito–hlinité, s priemerným obsahom ílovitých častíc nad 53 %. FMG sú ťažko priepustné v celom profile a tiež sa ťažšie obrábajú v dôsledku vysokého zastúpenia ílovitých frakcií. Ornica je hrudkovitej štruktúry s vysokou pútacou schopnosťou. Tieto pôdy sa formovali v dôsledku pôsobenia podzemnej a povrchovej vody na ťažkých aluviálnych nekarbonátových sedimentoch.
Pšenica ozimná odrody Samanta bola v osevnom postupe zaradená po bôbe obyčajnom. Pokusná parcela mala veľkosť 0,75 ha. Pokus bol realizovaný v podmienkach bez závlah s použitím dvoch rozdielnych spôsobov spracovania pôdy: konvenčná agrotechnika (KA) – bežný spôsob spracovania pôdy s orbou do hĺbky 0,24 m a agrotechnika bez orby (BO) – priama sejba do neobrobenej pôdy. Pre určenie dávok fosforečných a draselných priemyselných hnojív bola využitá bilančná metóda, hnojenie dusíkom bolo realizované formou delenej výživy.
V zrne ozimnej pšenice boli zisťované nasledovné ukazovatele: obsah N (%) – Kjeldahlova metóda, obsah N–látok (%) – % N x 6,25, obsah lepku (%) – gravimetricky, objemová hmotnosť (g.l-1) – gravimetricky, obsah esenciálnych aminokyselín (%) – výpočtom ako funkcia dusíkatých látok.

Technologická kvalita pšenice

Z výsledkov uvedených v tabuľke 1 vyplýva, že obsah dusíkatých látok sa pohyboval na variante KA od 13,38 % do 15,84 %. Na variante bez orby sa obsahy N–látok nachádzali v intervale 13,19 – 15,33 % a celkovo boli nevýznamne nižšie než na variante s konvenčnou agrotechnikou.
Aj keď obsah lepku je veľmi závislý na zrážkach a teda je znakom variabilným, predsa patrí podľa STN 461100 – 2 medzi základné ukazovatele technologickej kvality. Obsah lepku na sledovaných variantoch (tabuľka 1) bol dostatočný pre zaradenie pšenice do kategórie potravinárskych pšeníc. Napriek veľkému vplyvu ročníka bol obsah lepku na oboch variantoch spracovania pôdy pomerne vyrovnaný a výrazný rozdiel medzi použitými agrotechnikami sa nezistil.
Dôležitým znakom technologickej kvality pšenice ozimnej je jej objemová hmotnosť, ktorá podľa STN 461100 – 2 Zrno potravinárskej pšenice nemá byť nižšia než 780 g.l-1. Vo všetkých troch pokusných rokoch, podobne ako v prípade lepku, boli zistené hodnoty vyššie než minimálna hodnota stanovená technickou normou.

TAB. 1 KVALITA ZRNA PŠENICE OZIMNEJ NA FMG
rok variant parameter
N – látky (%) bielkoviny (%) lepok (%) objem. hmotnosť (g.l-1)
KA 13,38 12,88 25,86 785
1995 BO 13,19 12,55 25,27 783
Ø 13,28 12,71 25,56 784
KA 15,65 13,98 27,20 803
1996 BO 14,37 13,14 27,76 799
Ø 15,01 13,56 27,48 801
KA 15,84 13,31 26,84 792
1997 BO 15,33 13,44 26,69 788
Ø 15,58 13,37 26,76 790

Zistený obsah bielkovín na oboch variantoch súvisel s obsahom N–látok. Medzi sledovaný variantmi spracovania pôdy neboli zistené významné rozdiely (variant KA: 12,88 – 13,98 %, variant BO: 12,55 – 13,44 %).

Nutričná kvalita pšenice
Od aminokyselinového zloženia závisí kvalita pšeničného zrna a čím viac esenciálnych aminokyselín bielkoviny obsahujú, tým vyššia je aj nutričná hodnota. Medzi najdôležitejšie aminokyseliny patria tzv. esenciálne aminokyseliny, ktoré majú v zrne pšenice približne tieto obsahy: lyzín – 0,38 %, valín – 0,50 %, leucín – 0,76 %, izoleucín – 0,37 %, fenylalanín – 0,49 %, treonín – 0,31 %, metionín – 0,22 %, tryptofán – 0,15 %.
V tabuľke 2 sú uvedené priemerné obsahy jednotlivých aminokyselín v analyzovaných vzorkách zrna pšenice ozimnej, ktoré boli odobraté na fluvizemi glejovej v pokusnom období. Obsah aminokyselín bol vypočítaný ako funkcia hrubého proteínu (N–látok).

TAB. 2 AMINOKYSELINOVÉ ZLOŽENIE ZRNA PŠENICE OZIMNEJ (%)
rok variant MET LYS THR TRY ILEU LEU VAL PHE
KA 0,214 0,388 0,388 0,153 0,449 0,888 0,560 0,623
1995 BO 0,210 0,383 0,383 0,151 0,443 0,876 0,564 0,614
Ø 0,212 0,385 0,385 0,152 0,446 0,882 0,562 0,618
KA 0,251 0,455 0,455 0,180 0,527 1,042 0,671 0,730
1996 BO 0,230 0,417 0,417 0,165 0,483 0,954 0,614 0,669
Ø 0,240 0,436 0,436 0,170 0,505 0,998 0,642 0,699
KA 0,254 0,460 0,460 0,181 0,532 1,053 0,677 0,738
1997 BO 0,245 0,444 0,444 0,175 0,514 1,017 0,655 0,713
Ø 0,249 0,452 0,452 0,178 0,523 1,035 0,666 0,725

Zastúpenie aminokyselín v zrne pšenice súviselo s obsahom dusíkatých látok i bielkovín v pokusnom období. Z tohto dôvodu aj obsahy aminokyselín na variante s konvenčnou agrotechnikou boli nevýznamne vyššie než na variante bez orby. Ročníková variabilita sa významne neprejavila. Obsahy esenciálnych aminokyselín v zrne pšenice boli v celom pokusnom období pomerne vyrovnané, aj keď nižšie obsahy boli vypočítané pre rok 1995.

ZÁVER
Rozdielne technológie spracovania pôdy pod pšenicu ozimnú sa neprejavili na kvalite dopestovanej produkcie. Zistené obsahy lepku na oboch variantoch spracovania pôdy (25,27 – 27,20 %) zodpovedali technologickej kvalite pšenice ozimnej pre potravinárske účely. V podmienkach FMG sa potvrdila veľká závislosť obsahu lepku na zrážkach v pokusnom období (r = – 0,733). Objemová hmotnosť zrna pšenice pre obidve agrotechniky zodpovedala zaradeniu medzi potravinárske pšenice. Obsah aminokyselín súvisel s obsahom dusíka a dusíkatých látok v zrne, čo bolo potvrdené pre pestovateľský ročník s nižšou hodnotou N–látok (rok 1995).

Použitá literatúra je k dispozícii u autorky.

RNDr. Dana Kotorová, Ph.D.
Oblastný výskumný ústav agroekológie v Michalovciach

Text neprošel jazykovou korekturou.

Napsat komentář

Vaše emailová adresa nebude zveřejněna. Vyžadované informace jsou označeny *