Možnosti efektívnej výroby a využitia láskavca

Plodiny v našich zemepisných šírkach sú pestované pre sacharidy (najmä obilniny), na produkciu bielkovín (leguminózy) a ako zdroj vitamínov i ochranných látok (zelenina, ovocie). Pre láskavec je charakteristické, že ho možno zaradiť do každej z týchto skupín. Obsahom sacharidov sa vyrovná obilninám, stráviteľnosťou ich predstihuje. Obsahom bielkovín síce zaostáva za leguminózami, ich kvalitou však predstihuje sóju, dokonca i kravské mlieko.

V semenách i listoch obsahuje vitamíny a minerálie, možno ho využívať ako zeleninu popr. ako ovocie.
Z toho vyplývajú mimoriadne široké možnosti využitia. Listy sa dajú využívať na prípravu vitamínových, bielkovinových extraktov, farbív i farmaceutík a pod. Zo semien možno pripraviť polievku, rozličné nápoje, kašu, pukance, posúchy, palacinky, prípravky do najrozličnejších pekárenských a cukrovinárských výrobkov. Byle, vegetatívnu fytomasu možno skrmovať hospodárskymi zvieratmi alebo využívať na energetické účely ako palivo, popr. ako surovinu na spracovanie v priemysle (JAMRIŠKA, 2001).
Mnohostrannosť využitia láskavca dáva podnet na skúmanie a výber genetických zdrojov vhodných do pestovateľských podmienok strednej Európy. Introdukcia niektorých alochtónnych druhov do agroekologických podmienok Slovenska je nedoriešená v súvislosti s problémom ich zaradenia, resp. nezaradenia medzi invázne druhy, alebo „karanténne buriny“.
V rámci reštrukturalizácie rastlinnej výroby na Slovensku, kde je potrebné riešiť využitie menej úrodných pôd láskavec predstavuje alternatívnu plodinu s vysokou nutričnou hodnotou a špecifickým využitím. Je to introdukovaný druh plodiny s vysokou hydrostabilitou a relatívne dobrou odolnosťou voči chorobám a škodcom. Technológiu pestovania láskavca je však nutné v našich podmienkach overiť a z hľadiska rôznych smerov jeho využitia aj upresniť.
Od roku 1994 sú na Experimentálnej báze Agronomickej fakulty Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre zakladané poľné polyfaktoriálne pokusy so zrnovým typom láskavca (A. hypochondriacus) s cieľom sledovať niektoré články agrotechniky vo vzťahu k úrode zrna v podmienkach kukuričnej výrobnej oblasti. Výsledky projektov „Adaptabilita pestovania a využitia láskavca na Slovensku“ a „Prehĺbenie teoretických poznatkov o pestovaní a využití láskavca na Slovensku“ (vedúci projektov bol doc. Ing. J. Húska, CSc.) priniesli celý rad významných zistení a skúsenosti, s ktorými by sa chcel riešiteľský kolektív s čitateľmi podeliť.
Rod láskavec (Amaranthus L.) zahŕňa okolo 60 druhov s veľkou rozmanitosťou. Okrem burinných druhov nadobúdajú v súčasnosti veľký hospodársky význam skultúrnené druhy a formy, ktoré sa podľa použitia rozdeľujú na:
 zeleninové druhy – láskavec trojfarebný (A. tricolor), láskavec metlinatý (A. cruentus), láskavec štíhly (A. gracillis), láskavec tŕnistý (A. spinosus), láskavec pochybný (A. dubius), ktoré sú obsahom stráviteľných látok porovnávané s tradičnými listovými zeleninami.
 semenné druhy – láskavec smutný (A. hypochondriacus), láskavec chvostnatý (A. caudatus), láskavec hybridný (A. hybridus), ktoré sú perspektívne využiteľné ako pseudocereálie, čiže ich semená majú vlastnosti zŕn obilnín napriek tomu, že botanicky nie sú príbuzné.
 krmovinové druhy – A. mantegazzianum cv. Elbrus, ktoré sa využívajú na kŕmne účely pre priaznivý obsah biologicky hodnotných látok (HABÁN, 1999).
JAMRIŠKA (1998) uvádza rozdelenie genotypov láskavca podľa vzrastu:
 A1 – zrnový typ
 A2 – zrnovo-kŕmny typ
 A3 – zrnovo-kŕmno-ozdobný typ
 A4 – kŕmny typ (silná byľ a olistenie)
Na základe doterajších poznatkov semenné genotypy láskavca sú zaradené do týchto hlavných skupín:
 Mexický zrnový typ. Je z druhov A. cruentus a je najzákladnejším zrnovým typom v Mexiku a USA. Tento zrnový typ je najskôr dozrievajúci a má najmenší vzrast zo všetkých bielosemenných zrnových typov. Pri vysokej hustote, hlavná stonka je relatívne tenká a rastlina je nevetvená. Vzrast je pomerne vysoký.
 Africký zrnový typ. Tento malý, tmavosemenný typ A. cruentus je pestovaný ako zelenina v západnej Afrike. Aj keď nie je potenciálne vhodný na produkciu zrna, môže byť dôležitým rodičom pre prenos vlastnosti skorého dozrievania a vysokých úrod.
 Mercado zrnový typ. Má tiež pôvod v Mexiku, ale je z druhov A. hypochondriacus. Rastliny dorastajú do výšky až osem stôp, čo sťažuje mechanizovaný zber úrody. Semená sú veľké biele, alebo zlatisto zafarbené. Pomaly dozrieva, úrody sú kolísavé.
 Aztécky zrnový typ. Tento typ A. hypochondriacus má pôvod v strednom Mexiku. Agronomická charakteristika je podobná Mercadu. Aj keď je to dlhodenná rastlina, zakladanie súkvetí je príliš neskoré na to, aby semeno dozrelo.
 Nepálsky zrnový typ. Tento typ A. hypochondriacus je pôvodom z Nepálu. Je veľmi podobný Aztéckym zrnovým typom z Mexika. Ale jeho použitie je limitované južnými šírkami USA, alebo ako rodič pri krížení.
 Prima zrnový typ. Pochádza z hybridných druhov. Je to dôležitý zdroj zárodočnej plazmy pri krížení na agronomicky významné vlastnosti ako skoré dozrievanie, nízky vzrast rastlín a vysychanie v čase zrelosti semien.
HABÁN – ILLÉŠ (2001) uvádzajú súčasné a perspektívne možnosti využitia láskavca: 1. pseudocereália, 2. energetická a technická rastlina, 3. krmovina, 4. zdroj prírodného farbiva, 5. zdroj bielkovín oleja, škrobu a dietetickej vlákniny, 6. zelenina, 7. okrasná rastlina, 8. rastlina s liečivými účinkami. Najčastejšie pestované genetické zdroje láskavca na Slovensku môžu mať rôzne smery využitia (tab. 1) v závislosti od produkcie semien, resp. hospodársky využiteľnej časti.

Tab. Smery využitia láskavca (Amaranthus L.) HABÁN-ILLÉŠ, 2001
Využitie Druh
Semenné druhy (pseudocereálie) A. caudatus L., A. cruentus L., A. hypochodriatus L., A. hybridus L.
Zeleninové druhy A. tricolor L., A. cruentus L., A. dubius Mart. ex Thell,m A. spinosus L.
Krmovinové druhy A. mantegazzianus (Passer.), A. agg.
Okrasné druhy A. caudatus L., A. caudatus var. leucospermus (Wats.) Thell., A. hypochondriacus L. cv. Golden
Energetické druhy A. agg.
Perspektívy využitia láskavca nielen v poľnohospodárstve ale i priemysle a v súvislosti s jeho pestovaním na pôdach nevhodných pre potravinársku výrobu i ako obnoviteľného zdroja fytomasy pre energetické využitie evokujú nutnosť projektovania špecifických atribútov agrotechniky tejto plodiny pre jednotlivé úžitkové smery jej využitia.
Na základe doterajších výsledkov a s týmto cieľom sme sa pokúsili vytvoriť tzv. agronomické modely pestovania láskavca určeného pre rôzne smery využitia:
a/ na semeno, ako chlebová zrnina spracovaná na cereálne výrobky,
b/ na semeno, pre využitie v potravinárskom a farmaceutickom priemysle,
c/ na vňať, ako listová zelenina (šaláty, džúsy, čaj),
d/ na produkciu fytomasy, za cieľom získania objemových krmív a rastlinnej hmoty pre energetické využitie,
e/ na dekoratívne účely, ako okrasná a liečivá rastlina.
Za týmto účelom je žiaduce overiť špeciálne požiadavky jednotlivých odrôd na základné prvky technologického postupu a rozpracovať pestovateľské technológie pre jednotlivé spôsoby využitia získanej fytomasy. Z hľadiska bilancie energie a ekonomickej efektívnosti je nutné vykonať bilanciu energomateriálových tokov pre vyššie uvedené pestovateľské úžitkové smery. Základné charakteristiky jednotlivých modelov sú uvedené v tabuľke 2.

Pestovanie láskavca na semeno
Láskavec na semeno možno u nás pestovať najmä v kukuričnej a repnej oblasti, genotypy s kratšou vegetačnou dobou i v teplejšej zemiakovej oblasti. Určitú orientáciu v tomto smere môže poskytnúť areál výskytu A. retroflexus. Vyhýbať sa treba ťažkým zlievavým, studeným pôdam a pozemkom s rezíduami herbicídov proti láskavcu. Nevhodné sú i svahové pozemky s rizikom erózie odplavenia plytko zasiatych malých semien. Uprednostňovať treba ľahšie až stredné pôdy.
Jeho pestovanie môže byť nutritívnym a podnikateľským prínosom. Možno ho pestovať tak v extenzívnych (bioprodukt) ako intenzívnych podmienkach. Na úrodu semena najviac vplývali poveternostné podmienky (úrody od 0,75 do 5,9 t.ha-1). Dôležitou je najmä suma teplôt od sejby po vzídenie. Najistejším termínom sejby bolo obdobie prvej dekády mája. Najvhodnejšou bola sejba na medziriadkovú vzdialenosť 0,125 m.
Kritické obdobie na buriny je od vzídenia po vytvorenie deviateho páru listov. Porast s užšími medziriadkami bol odolnejší aj proti burinám. Zaburinenosť znižovala najviac podiel listov i úrodu semena (podstatne menej ako pri kukurici). V úrodnejšom roku bol vplyv zaburinenosti podstatne menší. Všetky odrody reagovali na zaburinenosť poklesom úrody, burinový A. retroflexus však nie (JAMRIŠKA, 2001).

Pestovanie láskavca ako objemovej krmoviny prípadne listovej zeleniny
Z doterajších výskumov vyplýva, že ide o plodinu s vysokým obsahom minerálnych prvkov a nízkym obsahom vlákniny. Z hľadiska kvality krmu sa ukázalo, že najmä v obsahu minerálnych látok láskavec prekonáva i najdôležitejšiu viacročnú krmovinu – lucernu siatu. Najmä mladé rastlinky sa vyznačujú vysokým obsahom B – karoténu, železa, vápnika a vitamínov.
Pri jeho pestovaní, ako objemovej krmoviny sa získali nasledovné výsledky:
 Láskavec Amaranthus mantegazzianus pestovaný v slede po ozimnej medziplodine tritikale poskytol v priemere pokusných rokov úrodu nadzemnej fytomasy 6,77 t.ha-1, láskavec Amaranthus hypochondriacus siaty do voľnej pôdy na jar priemernú úrodu 8,36 t.ha-1 sušiny.
 V morfologickom zložení úrody prevažovali u Amaranthus mantegazzianus vegetatívne orgány (listy a stonky), u Amaranthus hypochondriacus súkvetia.
 Nezistili sa podstatné diferencie medzi Amaranthus mantegazzianus a Amaranthus hypochondriacus v obsahu minerálnych prvkov. Amaranthus hypochondriacus mal vyšší priemerný obsah N-látok a tukov. Obidva druhy sa vyznačovali vysokým obsahom minerálnych prvkov a nízkym obsahom vlákniny.
 V obsahu P, Mg a K láskavec prevyšoval lucernu siatu v rovnakých pôdnoklimatických podmienkach. Mal nižší priemerný obsah N-látok, Ca a vlákniny (GREGOROVÁ, 2001).

Pestovanie láskavca na energetické účely
Okrem produkcie zrna alebo objemového krmiva ďalším veľmi významným smerom využitia je produkcia fytomasy na energetické účely. Vysoká výhrevnosť spaľovania fytomasy láskavca (14-21 GJ.t-1) ho priam predurčuje na pestovanie ako energetickej plodiny. Prepočty jednotlivých vstupov priamej a nepriamej dodatkovej energie do pestovateľských technológií jednotlivých smerov (tab. 2), poukazujú na skutočnosť, že najvyššie energomateriálové vstupy boli práve vložené do pestovania Amaranthusu na produkciu fytomasy. Rozhodujúcu položku z energetických vkladov tu predstavujú dusíkaté hnojivá (110 kg.ha-1) nutné pre získanie dostatočného množstva fytomasy. Pri dostatočne vysokej produkcii sušiny z 1 ha boli však dodatkové energetické vklady využité práve pri tomto úžitkovom pestovateľskom smere v podstate najefektívnejšie (1:13,08).
Na potvrdenie uvedených skutočností boli založené špeciálne výživárské pokusy s intenzívnym hnojením láskavca dusíkom (0-120 kg.N.ha-1).
Na základe priebežných výsledkov možno konštatovať, že zvýšené dávky dusíkatého hnojenia výrazne ovplyvňujú počet listov na rastline láskavca. Rastliny si udržujú pomerne vysoký počet listov počas vegetácie, ale hlavne vplyvom vyšších dávok hnojenia aj do konca vegetácie.
Sušina listov sa počas vegetácie zvyšuje, hnojenie vysoko preukazne vplýva na fyziologické ukazovatele rastlín.
Index listovej pokryvnosti je najvyšší na variante s jednorazovou dávkou dusíkatého hnojenia (ILLÉŠ-HABÁN-HORVÁT, 2001).

Využitie láskavca v okrasnom záhradníctve
Pre účely kvetinárskeho využitia slúži metlinovité súkvetie, ktoré nachádza uplatnenie v čerstvom i sušenom stave. Grécky názov „amarginein“ – nevädnúci, možno privlastniť súkvetiu, ktoré vo váze vydrží veľmi dlho. Nemenej významné miesto má tiež aj ako záhonová letnička alebo letnička vysádzaná do mobilnej zelene.
Pri hodnotení druhov, ktoré si v okrasnom záhradníctve zaslúžia pozornosť, sme využili druhový sortiment, ktorý je najflexibilnejší, obsahuje vysokú estetickú hodnotu pre všetky spôsoby využitia. Takého postavenie majú nami sledované druhy:
 Amaranthus caudatus L. – láskavec chvostnatý, dorastajúci do výšky 0,80-1,00 m, s bohatým rozkonárením, s kvetmi nakopenými v previslých metlinách, chvostovitého vzhľadu, vo výraznej červeno-purpurovej farbe, alebo svetlozelenej či zlatej farbe, podľa kultivarov (krížencov).
 Amaranthus cruenthus L. var. paniculatus Boom. – láskavec metlinatý s výrazne vyfarbenými zelenými, červeno-purpurovými (bordovými) listami.
 Amaranthus hypochondriacus L. – vyznačujúci sa vzpriameným vzrastom, je vhodný k záhonovým výsadbám, ale aj na sušenie.
 Amaranthus tricolor L. láskavec trojfarebný, je nižší v porovnaní s predchádzajúcimi druhmi, v našich podmienkach dorastá do výšky 0,50-0,60 m. Dvojfarebný listový efekt (zeleno-purpurovo-červený) ho posunul k veľmi obľúbeným druhom pri záhradných výsadbách.
Amaranthus cristatus NORONHA – teraz je jeho názov: Celosia cristata L. – plameník hrebenitý, má kvety purpurové, niekedy ružové, oranžové i červené a žlté. Pestuje sa pod menom kohútí hrebienok“. Ešte sa pestuje Celosia argentea L., ktorá je veľmi variabilná (podlieha veľkej premene farieb). Variabilita bola pozorovaná na celej rastline, ale najmä v súkvetí.
Svojou pestovateľskou nenáročnosťou môžeme uvedené druhy láskavca využiť v okrasnom záhradníctve predovšetkým do záhonových výsadieb, kde kvitnúci efekt prichádza do obdobia od júla do októbra, respektíve až do príchodu jesenných mrazov. Sledované druhy sa osvedčili aj v mobilnej zeleni, kde pôsobili veľmi dekoračne.
Samostatná pozornosť bola venovaná uplatneniu druhu A. caudatus, A. hypochondriacus s využitím vo floristike v čerstvom a sušenom stave.
Súčasná moderná avantgardná väzba domácich a zahraničných floristov veľmi často využíva bizarnosť „dlhochvostého“ súkvetia (t.j. metlina zložená zo strapcov klbiek) k vytváraniu atraktívnych kytíc alebo príležitostných priestorových aranžmán k získaniu žiadaného tvarového a farebného efektu. K uvedeným floristickým zámerom sú využívané súkvetia v čerstvo stave, kde si podržia nevädnúci efekt pomerne dlho.
V neposlednej miere je využívanie súkvetia aj v sušenom stave. Samotné sušenie musí byť zabezpečené v tieni, súkvetie na stonkách, zbavené listov a listeňov. Už mierne slnko pôsobí na zmenu farby, ktorá sa rýchle mení na hnedú nevýraznú farbu (JAKABOVÁ-ŽAJOVÁ, 2001).

Ekonomické aspekty pestovanie láskavca
Pri vyčíslení ekonomických efektov v pestovaní láskavca je nutné zohľadniť spôsob použitia vyrobeného produktu. Výrazne sa bude odlišovať ekonomika výroby semena láskavca použitého na kŕmne účely od láskavca použitého na konzum.
Pokiaľ sledujeme nákladovú zložku výroby láskavca, tak medzi nákladmi pestovania pre kŕmne a potravinárske účely nie je podstatný rozdiel. Modelovým napočítaním nákladov sme zistili, že náklady na 1 ha láskavca bez započítania odbytových nákladov by predstavovali pri východzej úrode 1 tony vyčisteného semena 15 tisíc Sk.
Realizácia jednej tony semena láskavca za 18 000 Sk by pri modelových nákladoch síce formálne priniesla 3 000 Sk zisku, v skutočnosti by však výška zisku závisela od podmienok odbytu realizácie, od použitej dopravnej tarify nákladov súvisiacich s prípravou na odbyt, poistenie a pod. V prípad, že všetky tieto náklady by znášal výrobca láskavca by nebola pre neho z hľadiska zisku zaujímavá. Kladný ekonomický efekt by priniesla až úroda 2 tony z hektára. Zvýšenie úrody z jednotky plochy je podmienené zvýšením hodnoty vstupov do výroby. Pri modelovaní bol použitý koeficient rastu nákladov diferencovaných úrod vo výške 18%. Zvýšené náklady sa dotýkajú najmä pozberovej úpravy , hnojenia a ostatných nákladov. Hodnota nákladov by zodpovedala tržbám za 1 t semena láskavca. Z realizačnej druhej tony by výrobca uhradil odbytové náklady a zabezpečil si zisk.
Iná ekonomická situácia nastane pri výrobe semeno láskavca pre kŕmne účely. Nemožno predpokladať, že výrobca bude realizovať semená na kŕmenie za rovnakých cenových podmienok, ako pri produkte potravinárskom. Vzhľadom na možný substitučný efekt, cena kŕmneho produktu bude kolísať okolo cien substitútov ako sú kŕmne obilniny a strukoviny.
Pri cenách adekvátnych bežným kŕmnym strukovinám by hraničné úrody museli dosiahnuť hodnotu cca 4,5 tony z hektára. Okrem nákladov spojených s pestovaním bude pravdepodobne z perspektívneho hľadiska potrebné rozšíriť náklady na pestovanie o následné náklady súvisiace s ekologickými aspektami pestovania láskavca.
Z analýzy nákladovosti vo väzbe na ceny láskavca vyplynulo, že úspešnosť pestovania láskavca bude závisieť okrem zvládnutia technológie najmä od spôsobu realizácie láskavcového semena. Ako veľmi efektívne sa javí pestovanie semena pre potravinárske účely najmä na výrobu cereálnych výrobkov slúžiacich na bežnú a dietetickú výživu. Výroba semena pre kŕmne účely je z hľadiska ekonomiky problematická najmä z dôvodu nízkych ale tiež veľmi variabilných hektárových úrod a relatívne nízkych cien porovnateľných kŕmnych substitútov (BOREKOVÁ, 2001).
Vysoký obsah energeticky využiteľného produktu, primeraná úrodnosť a jej stabilita aj v aridnejších klimatických podmienkach, zvýšená odolnosť láskavca proti nepriaznivým činiteľom, efektívne využitie živín, vody a slnečnej energie, to sú nesporné pozitíva tejto plodiny podporujúce rozširovanie jej pestovateľských plôch.
Na základe doterajších výsledkov výskumu i poznatkov z výrobnej praxe môžeme prednosti i problémy pri pestovaní láskavca zhrnúť.
Pozitíva pestovania láskavca v našich podmienkach:
 Nenáročnosť na pestovateľské podmienky: Pramení najmä z C-4 typu fotosyntézy. Z našich plodín má najvyššiu odolnosť voči suchu, s transpiračným koeficientom 260-300. Znáša vyššiu koncentráciu solí v pôdnom roztoku, dokáže lepšie využívať živiny z pôdnej zásoby ako väčšina plodín. Môže rásť na pôdach so širokým rozpätí, reakcie od pH 5,5 až do 7,3, i odčerpávať ťažké kovy z pôdy.
 Vysoký reprodukčný koeficient: Zatiaľ čo pri pšenici získame z jedného zrne 50-60 a pri kukurici 500-1000 zŕn, semeno láskavca môže vyprodukovať 40 až 100 tisíc i viac semien.
 Dobrý zdravotný stav: Počas doterajších pestovateľských rokov sme nezistili výskyt škodcov alebo chorôb, ktoré by ohrozovali tvorbu úrody. Láskavec má vyvinutú určité obranné mechanizmy proti škodcom a chorobám. Napríklad paklasy sú hustú, pichľavé, osemenenie semien je veľmi tuhé, pevné ani naši hlodavce ich nežerú (JAMRIŠKA, 2001).
 Vysoký produkčný potenciál: Pri pestovaní na krm zahraničné výsledky uvádzajú 80-120 t.ha-1 úrody zelenej hmoty. Pri pestovaní na semeno úrody z pokusov u nás dosahujú 2,0-6,0 t.ha-1, v praxi resp. v prvovýrobe sú reálnymi 0,5-3,0 t.ha-1 úrody, svedčia o tom výsledky v Čechách, Rakúsku, Nemecku, Maďarsku popr. i u nás.
Pri pestovaní láskavca na energetické účely z dovezeného osiva (Bolívia) bol pozorovaný významný jav – gigantizmus. Osivo dopestované v podmienkach krátkeho dňa (stredná Amerika) poskytlo v našich podmienkach rastliny vysoké 3,5-4,0 m ale bez semien! Takto založená „energetická plantáž“ poskytla až 25-35 t.ha-1 zelenej hmoty, ktorej vegetácia bola ukončená až nástupom mrazov (HÚSKA, 2001). (viď foto)
 Unikátna výživná hodnota semien: Ak ideál hodnoty bielkovín (FAO/WHO) označíme 100, potom bielkovinám zo semien láskavca prísluší 75, z kravského mlieka 72, zo semien sóje 68, zo zrna jačmeňa 62, pšenice 60 a kukurice 44. Neobsahujú lepok, majú priaznivý obsah kvalitných tukov (51% kyseliny linolovej), päťkrát ľahšie stráviteľný škrob ako z kukurice, vyšší obsah minerálií i vitamínov ako naše obilniny.

Problémy pri pestovaní láskavca v našich podmienkach:
 Potreba kvalitnej predsejbovej prípravy pôdy: Drobné semeno vyžaduje plytkú sejbu a dobrý kontakt s pôdou s dostatkom vlahy.
 Pri pestovaní na krm riziko vysokej koncentrácie nežiaducich látok: Po zbere v skorších fenofázach môže byť aktuálnym nežiaduci obsah nitrátov, draslíka, popr. šťaveľanov.
 Nerovnomerné dozrievanie semien: V závislosti od podmienok, druhu, odrody, zapojenia porastu možno nájsť v kvetenstve od dozretých semien s rizikom vypadávania cez rozličné fázy zrelosti až po oneskorene kvitnúce časti. Nerovnomerné dozrievanie prispieva i k odlišnej úrovni dormancie semien. Vypadávanie semien je zase príčinou obáv zo zaburiňovania pozemkov láskavcom (JAMRIŠKA, 2001).
 Jedným z najzávažnejších problémov je zber: Láskavec dozrieva v našich podmienkach v závislosti na odrode (druhu i pôvode) v septembri až v októbri. Byle i listy obyčajne obsahujú veľa vody (60-70 i viac %). Na prvé jesenné mrazy, ktoré šťavnaté časti rastlín biologicky desikujú, sa u nás nedá spoliehať (nutnosť chemickej desikácie porastov pred zberom). Porasty sa zberajú upravenými kombajnami pri čo najnižšej vlhkosti.
 Vážne úskalie predstavuje aj pozberová úprava semien: Pozberané (vymlátené) semená treba čo najskôr vyčistiť a vysušiť. Tým možno vylúčiť riziko neželateľnej chuti a pachu semien. Sušenie nesmie pritom znížiť biologickú hodnotu semien (klíčivosť). Pri výkupe láskavcového semena sú prísne kritériá na podiel prímesí, z toho najmä semien burinových druhov.
 Riziko zaburinenosti burinovými druhmi láskavca, najmä A. retroflexus: Okrem poklesu úrody vzniká riziko prímesí čiernych semien nad prístupný podiel i riziko cudzoopelenia, ktoré sa prejaví nežiaducou prímesou čiernych semien v úrode nasledujúceho roku. V podmienkach našej experimentálnej bázy sme zaznamenali aj výskyt burinných amarantusov s farebnými odtieňmi kultúrnych druhov. V tomto smere nie je k dispozícii vhodný herbicíd. Regulácia výskytu lipnicovitých popr. ostatných širokolistých burín je v podstate možná.
Úroveň doteraz získavaných poznatkov od základnej prípravy pôdy, vlastností osiva, kvality sejby, organizácie porastu, mechanického a chemického ošetrovania až po zber nás núti ďalej hľadať cesty zvyšovania efektívnosti pestovania tejto plodiny. Experimenty poukazujú na rezervy v oblasti mechanizácie, pozberovom ošetrení a uskladnení semien či fytomasy. V podmienkach transformujúceho sa poľnohospodárstva nesmieme zabúdať ani na aspekty ekonomiky a marketingu, ktoré sú nevyhnutnou podmienkou úspechu celej myšlienky na trhu.
Kultúrne formy láskavca (Amaranth L.) svojou toleranciou a adaptabilitou na podmienky prostredia, tvorbou fytomasy a následne širokým spektrom možností jej využitia však predstavujú pozoruhodné modely rastlín pre 21. storočie.
Použitá literatúra u autora.

Doc. Dr. Ing. Richard Pospišil
Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre

Napsat komentář

Vaše emailová adresa nebude zveřejněna. Vyžadované informace jsou označeny *