Ako využiť slamu po zbere obilnín?

V rámci transformačného procesu poľnohospodárskej výroby sme zaznamenali významné celoplošné zmeny v systémoch hospodárenia na pôde. Došlo k radikálnemu úbytku stavov polygastrických zvierat, náväzne na to poklesli plochy viacročných krmovín a plánovité striedanie plodín bolo nahradené aktuálnym pestovaním tých plodín, o ktoré je momentálne na trhu záujem. V našich chotároch zaujali dominantné postavenie hustosiate obilniny, kukurica, hrach, olejniny doplnené o cukrovú repu, resp. niektorú špeciálnu plodinu. Poklesli dávky priemyselných hnojív, používanie hospodárskych hnojív je minimálne.

Po predimenzovanom rozsahu pestovania zrnín nám ostáva slama, ktorá sa ako zdroj organických látok vo väčšine prípadov dostatočne nedoceňuje a často sa hľadajú možnosti ako ju pri absencii živočíšnej výroby nejako „zlikvidovať“.
Už začiatkom minulého storočia bol známy poznatok, že slama je pri svojom pomerne vysokom obsahu organického uhlíka vhodným „materiálom na vylepšenie pôdy“. Nakoľko ešte neboli známe poznatky o denitrifikácii a širokom pomere C:N jej samotné použitie pre spôsobujúcu úrodovú depresiu, nenašlo široké využitie. Až v päťdesiatych rokoch bolo publikovaných niekoľko výskumných prác poukazujúcich na hnojivé účinky slamy a upozorňujúcich, že zaorávanie slamy musí byť súčasťou celého systému hnojenia.

Pozitívny vplyv správneho zapracovania slamy do pôdy

Myslíme si, že dnes nie je potrebné nikoho presviedčať o pozitívnom vplyve správneho zapracovania slamy do pôdy a o jej význame pri vnútropodnikovej bilancii živín či organickej hmoty v pôde. Pri súčasnom (relatívnom) prebytku slamy (pri absencii živočíšnej výroby) sa však stále stretávame s nesprávnymi postupmi jej využitia a preto si dovolíme poukázať na rozhodujúce momenty pri jej optimálnom zaradení do kolobehu živín a organickej hmoty v rámci poľnohospodárskeho podniku.

1. Obsah živín a organického uhlíka v slame závisí od druhu pestovanej obilniny agroklimatických podmienok stanovišťa, úrovne hnojenia a predplodiny. Priemerné hodnoty živín a organických látok za pätnásťročné obdobie udáva tabuľka.

Pri priemernej úrode slamy a jej kvalitnom zapravení do pôdy môžeme orientačne počítať s nasledovným prísunom živín na 1 ha (v kg.ha-1) N=20, P=12, K=75, Mg=10. Pre vyrovnanie širokého pomeru C : N sa pri optimálnych podmienkach výživy odporúča dodatočná dávka 1 kg N na 100 kg slamy.

2. Zásadnou podmienkou úspešného hnojenia slamou je rovnomerné rozprestretie jej rezanky po povrchu pôdy. Najvhodnejšie je použitie adaptérov na kombajnoch priamo pri zbere obilnín alebo následné použitie drvičov.
3. Rozhodujúce pre hnojivú činnosť slamy je jej kvalitné zapracovanie do pôdy. Tu má okrem iných významov svoj nezastupiteľný podiel včasná podmietka strniska. Urýchľuje rozklad slamy a jej samotné zapravenie do pôdy orbou je dokonalejšie.
4. Slama v pôde podlieha minerálnym a humifikačným procesom. Výsledky dlhodobých výskumov potvrdili, že hnojenie slamou zvyšuje obsah humusu v pôde vo všetkých agroklimatických podmienkach. Kvalitne zapravených 5 t.ha-1 slamy dodá do pôdy toľko organických látok ako 24 t.ha-1 maštaľného hnoja.
5. Priaznivý vplyv má slama v pôde aj na biologickú aktivitu, vodný režim a štruktúru pôdy. Pôdy hnojené slamou sú lepšie obrábateľné a majú priaznivejšiu bilanciu draslíka a fosforu. Zaoraná slama je ľahko prístupným zdrojom uhlíka pre mikroorganizmy a pri dostatku dusíka sa rozkladá rýchlejšie než maštaľný hnoj.
6. V podnikoch bez živočíšnej výroby nachádza uplatnenie najmä spoločné použitie slamy a zeleného hnojenia. Ide o veľmi efektívny spôsob kombinácie ťažšie a ľahko sa rozkladajúcej organickej hmoty, ktorá sa v podstate v podmienkach redukovaného rozsahu živočíšnej výroby stáva jediným možným spôsobom prirodzenej náhrady maštaľného hnoja.
7. Na využitie biologickej funkcie oboch komponentov sa odporúča pestovanie rastlín na zelené hnojenie formou podsevov alebo ako strniskových miešaniek. Zaorávka má byť vykonaná neskôr ale pred „drevnatením“ samotnej medziplodiny. V prípade, že je porast už „prerastený“ doporučuje sa ho povalcovať kotúčovými valcami v smere následnej orby.

Skúsenosti a výsledky s hnojením slamou a jeho vplyv na úrody plodín sú pozitívne. Jedine na stanovištiach, kde sa len začína s využitím slamy, ako organického hnojiva môže v prvom roku poklesnúť produkcia. V ďalších rokoch hnojenia slamou sa pri vyrovnanej bilancii živín (hlavne dusíka) úrody stabilizujú resp. môžu vzrásť. Ešte priaznivejší efekt na produkciu preukázala kombinácia zaoranej slamy so zeleným hnojením.
Prísun organickej hmoty do pôdy je z hľadiska pohľadu trvalej udržateľnosti rastlinnej výroby rozhodujúcou podmienkou stabilizácie, respektíve zvyšovania bioenergetického potenciálu pôd. Zmeny v organizácii poľnohospodárskej výroby si vyžadujú i reorganizáciu systému organického hnojenia. Pri znížených možnostiach využívania hospodárskych hnojív má správne zužitkovanie a hnojenie slamou významný vplyv na udržaní úrodnosti pôdy.

Doc. Dr. Ing. Richard Pospišil
Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre

Napsat komentář

Vaše emailová adresa nebude zveřejněna. Vyžadované informace jsou označeny *